¤

Vcera som zistila sokujucu vec. V mojom sali sa usidlili husenicky (predpokladam molie batolata), ktore do neho vykusavaju diery. Zistila som to tak, ze som sa vcera v autobuse zacala hlbsie (doslova) zaujimat, preco je taky deravy a tam- vida ich. A to som si dovtedy myslela, ze ked ma ten sal "kuse", tak to je povedane len obrazne! Kazdopadne--- Co to je za zabavku? Preco si niekto ako hlavnu zlozku potravy vybera vlnene saly a svetre? Co jedli predtym, ako ludia zacali strikovat??? A co im na tom chuti???
Svet je naozaj plny roznych veci s roznymi preferenciami.
Mojou preferenciou momentalne je , aby husenicky chut presla. Ako prva ma akosi instinktivne napadla myslienka strcit sal do mrazaku... Rozmyslam, ci je to dobre riesenie (ocividne moc nie, lebo ked je sal v mrazaku, co je na mojom krku?), ktore som niekde videla.....alebo je to dobre riesenie, ktore som niekde videla, ale na riesi nieco uplne ine..... alebo som si to uplne vymyslela.
Neviete ktosi, co sa robi s cervikmi v sali??? (Teda..proti nim...nie akoze- krmia sa ,pozoruju sa, hra sa s nimi...)


Dnes sme mali asi najlepsiu hodinu, co som tu doteraz. S jednou pani tusim z Pennsylvanie, ktora je neuveritelne vtipna a vesela . Najviac ma na tom sokuje , ze hodina sa vola Marketing the Arts, co podla nazvu pre mna nesie jasnu asociaciu skolskeho utrpenia, ale je to skvelo zaujimave . Teda prva hlaska tejto pani: No, marketing je preto taka hrozna zabava, lebo je strasne kreativny!

(Posledne s cim by som si slovo marketing doteraz spojila je zabava a kreativita.. a to bola chyba, lebo to je naozaj velmi zabavne a kreativne.´Aspon na hodine :))


Vcera som bola na navsteve u Marcie, povodne sme mali ist na pivo. Teda, ja som ju na nho pozvala. Ale ked sme sa stretli a zistili, ze sme v podobnom stadiu cerstvosti (vcera som nemala skolu, tak som bola s kamoskami plavat a potom tam bol i bublinkovy bazenik a nasledne sauna, tak som asi o 4 poobede bola uplne pripravena ist si lahnut do postielky, ale som sla na finstinu, a po nej som sa uz naozaj na pivo necitila)... na pivo, preco som ju pozvala na pivo? ..pivo som tu naposledy pila asi pred mesiacom... je take zle, ze od kedy som prisla, ak nahodou si ideme niekam sadnut, tak pijem jablcny cider a naposledy som presla na horucu cokoladu...
Kazdopadne sme sa rozhodli, ze si radsje u nej dame kavu. Pol litra kavy ma prijemne povzbudil... ked som sa o pol 4 este stale kukala do tmaveho plafona...vnimala som toto povzbudenie uz menej prijemne.


Idem cvicit, zajtra mam hodinu. Nadavam sama sebe, preco som vymyslela taky hlupy riff, ze na 7/8 a este v hlupej tonine, co sa asi na to da zlozit... no, ale cosi ma snad osvieti (: .




Uz som pisala , ze som videla cerveneho zajaca? Ak ano, tak to uz viete, ale ak nahodouy nie, videla som cerveneho zajaca! Kilometer od domu ,pri zastavke metra. Bol velky ako velkaaa macka. .......................... Nikdo mi to neveri. Spoluziaci tvrdia, ze taky neexistuje a dalsi tvrdia, ze ale ano existuje, ze ma presne takeho Santa Claus... Ja si verim..ale uznavam, ze to moze byt tou osobnou skusenostou.


No, velice vas vsetkych zdravim.
Dnes ma napadlo, ze zachvilku som doma,lebo teraz budeme mat v skole vela vela prace, tak to ubehne ako ...cerveny zajac.



MOImoii

Dnes sa mi celkom cnie za domovom. Teda, vsetko je tu skvele a podarene, ale predsalen...divokost nasej rodiny mi chyba. Aj vsetci ostatni..Akoze vy. Hm. Inac sa mam velmi dobre. Vcera sa prihodil asi najlepsi den tyzdna- teda mierne ma doobeda rozladilo, ze svieti slniecko, pretoze od zaciatku tyzdna som si poctivo vsugerovavala, ze milujem tmu, milujem dazd a vietor (cely cas prsalo a bolo okolo 10 stupnov) , no a vcera lup ho! (ako by povedal tatinko :))) a teploty klesli pod nulu a slniecko rozlialo svoje biele svetlo po namrznutych lukach a lesoch (ano aj to mam po ceste do skoly:). Ale ked milujem tmu a dazd??! No, presvedcit sa ze milujem zase slniecko nebola zase prilisne obtiazna uloha, takze vsetko v poriadku. A potom som mala skolu- Research methodology, kde preberame ako robit kvalitativny vyskum...teda, ucitel to celkom prebera. Pre mojich spoluziakov je to neuveritelna nuda, ze to znie ako sociologia pre materske skolky, ale...no ...moja hranica narocnosti je -vdaka kvalite mojho doterajsieho studia na vysokej skole -posunuta dakde uplne inde, takze by som hodinu hodnotila ako dobru a prinosnu. :))) No a miesto obednej prestavky som bola ako obvykle na jazz rhytmics, kde sme uz podla mojho usudku robili uplne sialenosti . Teda : mame iste synkopicke cvicenie (na prvych hodinach sme sa na nom ucili jazzovo frazovat...nie ze by som si to umenie ktovieako osvojila)... dalej sme na hodine preberali "polyrhytms" - co je napriklad , ked do 4/4 taktu zacnes hrat nieco na 3 doby, alebo na 5, alebo proste cosi v ineej mierke ako je ten zakladny. To si vravim, ze hmmm... Vcera sme do toho strastiplneho (iba pre mna, samozrejme) 4/4 synkopickeho cvicenia tlieskali (po jednom) na 3/4 a potom na 5/8 a nabuduce sa mame pripravit na 7/8...uz sa neviem dospat. :)))
Potom pan ucitel vyhlasil, ze si dame Dictation..... Pri tychto slovach moja mysel prepadne zmiesanym pocitom- 1. rozosmejem sa 2. rozosmejem sa od zufalstva 3. zufam si od prilisneho rozosmiatia sa..... Ak ste niekto niekedy videli moje notove zapisky, tak su bez akychkolvek rytmickych hodnot. Nema to nijaky sofistikovanejsi dovod, iba to ze rytmicky pisat jednoducho neviem.(ani komplikovane:)
Pan ucitel nam pustil nahravku herbieho hancocka (to je jeden jazzovy klavirista) ako hra doprovod v nejakom jazzovom standarde. Ze to ma 32 taktov, a ze nech to rytmicky zapiseme, co tam hra... ............................................................................ ........................ O finskom zmysle pre humor som uz vela pocula, ale aj tak ma najvacsie caro zazivat ho v praxi. No, ale aby som si nekrivdila, tak ziaden z mojich okolosediacich toho vela nenapisal (ja som napisala 32 taktov ...teda, ako prazdnych, lebo som nemala notovy papier...). Ale aj tak je to paradna hodina :), lebo ...no proste ma hrozne bavi, ze je to cosi co neviem a ze ucitel to vie, tym padom, i ked mne to pride nemyslitelne, tak to je asi naozaj v muzikantskoludskych silach . Z coho pre mna jasne vyplyva, ze to chcem vediet aj jaaaa :)! (Na domacu ulohu mame do Vianoc napisat vlastny zaujimavy jazzovy rytmicky doprovod , zahrat ho a napriklad spievat k tomu hlavnu melodiu... To znie celkom v pohode.......Dufam len , ze tymi Vianocami nemyslel tohtorocne!)

Potom som sa vratila na risrc metodolodzi (Pan ucitel sa vola Petri Hoppu, co mi znie velmi roztomilo a veselo... ... moji finski spoluziaci to avsak so mnou nezdielaju...) a vcera bol vybornyyy obed, tortille plnene zeleninou ...
no a husle ma uuuplne nadchli! Mala som ich po dost dlhom case a tak som uz aj zabudla, ze moj ucitel je fakt skvely ucitel a tak sme hrali v kuse asi hodku (Erzi, to by sa ti lubilo, lebo nehram sama, ale ma stale nejako veselo improvizovane doprevadza.) No a nakonci vravim ucitelovi---vola sa inac Antti...a tu sa vsetci ucitelia oslovuju prvym menom, takze vravim Anttimu, ze nech mi to zapise, lebo zabudnem a mne moc to pisanie nejde, tak vravi: noo, to by si mala zacat.
---No, mna aj niekedy nieco napadne, ale zapisat to neviem...a tak neviem co s tym, mozno by si mi vedel poradit. (Dal mi totiz cedecko, z ktoreho sme cosi hrali, kde som si vsimla, ze niektore skladby napisal on.),
tak som mu zahrala, cosi co ma kedysi napadlo. A on ze to je fajn riff (na 7/8), ze nech na nho dobuduca napisem melodiu a ze si to zahrame a potom to budeme rozvijat, aby z toho vznikla skladba.

Juhuuu... ! Aj mi presne povedal , ako na to, aby som zo zaciatku mala nejaky guideline, a to ja sa strasne tesim, lebo to som vzdycky chcela skusit, ale som nevedela prave ako na to.....
JUP! (No, len ci uz nieco vymyslim, alebo nie, je uz zase druha otazka:))...ale vobec mat prilezitost to takto skusit je hrozne fajna potesujuce pre mna!)




No, grafoman som, ale to uz ste si snad privykli a ku koncu sa dostavaju sklany...skalna...Ahoj maminka, o5 ta zdravim :)!

Este sprava pre Vierku: Aj mne je tam teplucko a prijemne ,takze z toho jasne vyplyva....ze sme asi obe pubertalne detulda.





Papapapapaaaa :)

Cha chuu, toto ma prave napadlo a tak som to rovno aj zrealizovala (: (chapete, mam pred sebou tolko prace, ze sa neda inak, iba sa zabavat podobnymi aktivitami :) :)

Tak vcerajsia party bola vskutku prijemna a spanielska. Kedze som vcera striedavo cvicila na husle a na chrbat a zabavala sa haluskami a ostatnymi zalezitostami, z domu som sa vymotkala asi o 9 a v ramci netradicneho sa stratenia a bludenia v dazdi asi 30 minut , mi cesta trvala 1 a pol hod. Ked som prisla, v pokludnej atmosfere a konverzacii sedeli okolo stola 3 spanielky, jeden spaniel a jeden francuz zo spanielskych hranic. Najprv som si myslela, ze uz je po party, ale bolo mi vysvetlene, ze ostatni sa stratili v lese a uz hodinu sa nevedia dostat von. :) (Nakoniec po hodine prisli: zmoknuti a nestastni.Jediny bodro vyzerajuci bol Rakusan Mario, ktory vyhlasil, ze ak nahodou Rakusko pride do vojenskeho konfliktu s Finskom, tak sa vobec neboji, pretoze Fini sa nedokazu orientovat ani vo vlastnej zemi.) Co ale bolo z celej oslavy pre mna najprinosnejsie je, ze som sa dozvedela svoju pravu narodnu identitu. Ked som prisla, tak sa ma Bask David spytal: Vsak nie si uplne spanielka?!
---MM...no ...nie.
---No, som ti vravel, Anna!
Anna: No, ale vyzera tak.
David:...no, nie, to sa pozna.
--- ja iba kyvnem ramenami a dalej sa rozpravam s kamoskou Evou
---Spaniel na mna zacne hovorit uuuplne divnou recou.
(Snazi sa o slovencinu? Co to je? Spanielsky dialekt? Finstina??)
nechapem. On viacej.
--- Nehovorite doma baskitsky?? (Mami, tati, podnetna otazka pre vas-preco nehovorime doma baskitsky??!)
--- No..nie.
To uz sa ale zacnem hrozne smiat a ten zmateny chlapec mi nasledne vysvetli, ze som proste prototyp dievcata z Baskitska. A to pozor, nie len vzhladom, ale gestikulaciou a trickom! To vraj vsetky dievcata tam vyzeraju uplne presne ako ja!

No, vravim si, chudacik chlapec, cnie sa mu za domovom...

Potom pridu ostatni a jeme tortillu (mnam, mnam) a vselico , no taka spravna manana atmosfera vladne :) , vola David na svoju kamosku (z Baskitska): Ema, vsak vyzera ako baskitka?
--A..neni??

Ema mi povie, ze ona si od zaciatku myslela, ze som Baskitka .

To uz mi zacina byt velmi divne. Napriklad preto, ze Ema absolutne nevyzera ako ja. Ma uplne rozdielne tricko.
Tak sa jej pytam, nech ma nauci cosi baskitsky (basksky?) , naco okolo prejde Talian zastavi sa a vravi:
---AA, sei Basco !!!!?
---Niee....vlastne...
uz asi ano. :)))

:)...no tak, ked si budem nahodou niekedy chybat, staci navstivit sever spanielska.


Jedine baskitske slovo ale , co som si odniesla z vecera, je "Gabon": co je Dobru noc.

Este tuto je fotka, ktoru mi poslal Georg, ktory ju fotil a bol zaroven jedinym chlapcom, z pancake party z minulej soboty. Bolo to pri odchode, takze uz su vsetci pre /az na jedeni. Takze od prava: Paivi (Georgova priatelka), Marcia , Ochechula, Lena (Lydiina priatelka), Lydia a Eva.

Gabon!

Jeeee, tak tieto sa uz podarili, chcelo to asi iba muku. A su dobre, obzrala som sa ich podla nasho domackeho zvyku este z misy :)). Jeee, inac babinka- dakujeeem za recept, i tebe Erzi za zapisanie!!!

Vcera som bola na uuuplne paradnom mieste. Je to bazen v centre mesta v style madarskych kupelov, takze bazen a okolo stlpy a prijemna voda a prijemna atmosfera. Su tu rozdelene dni pre zeny a pre muzov, takze mi to tam pripominalo obrazky rajskej zahrady, lebo sa tam po celom komplexe prechadzaju nahe zeny a dievcata Vedla bazena su 2 sauny (75 a 80 stupnova), tak sa mi konecne splnil sen a no vcera som sa po plavani a skackani a potapani vo vode a po saune a zopar studenych sprchach citila uuuuplne euforicky. Idealny koniec tyzdna. Vstup tam je 1.80, takze myslim, ze tam o5 zavitam coskoro. Dnes sme s Lydiou (podla novinovych udajov) vypocitali, ze ked budeme odchadzat domov, tak slnko bude vychadzat o 10 a zapadat o 14:40. Ech, ale musim povedat, ze uz si celkom privykam, ze o 4 je proste sero a ked je zamracene tak uz o pol 2....

Dneska som zazila dalsiu prihodu, ktora mi potvrdzuje, ze Fini su obzvlast komunikativny narod.
Vyber balicka z posty moze byt rovnako dobrodruzny ako spionazna vyprava. Vcera mi dosiel papierik z posty, ze mam na poste zasielku (to sa dalo z toho ususdit len vdaka tomu, ze viem, ze mi Tom poslal balicek ..mily, inac, ze? :)))...no, takze som sa prirodzene tes ila, pretoze i ked viem , co v nom ma byt, co je samo osebe potesitelne (fotky, caj a head set), tak Tom ma furt niecim tesi, takze mi bolo jasne, ze to bude prevedene nejakou veselou a milou formou...no proste--- kto by sa netesil na balicek?!---- Papierik vyzeral, skoda ze nemam skener, ale nasledovne: Predna stranka- vesely panacik s obalkou a nalepeny ciarovy kod. Zadna stranka- moje meno ("Nina Mari"), polovica mojej adresy, 11.11. , 9:00-21:00, v sobotu 10:00-14:00 a este akesi PT. Hm, vravim si, tak to bude asi znacka posty to PT a tak sa vyberiem na blind do nasho okolia, ze mozno nejaku blizku postu uvidim a tam sa pripadne popytam, kam mam ist. Finsky si pokonverzujem (teda, opytam sa finsky a nasledne sledujem rec tela opytaneho, co v takomto pripade staci) o mieste, kde by mohla posta byt a asi po 40 minutach chodze sa konecne na jednu dostanem (je vnutri supermarketu...). Hura, vravim si a zistujem, ze som bola odnavigovana do susedneho mesta Vanty (byvam skoro na hraniciach, takze to neni take tazke )
Pani, pohybujuca sa elegantne tempom okuliarnika indickeho, sa pozrie na moj listocek, precita kod a povie, ze to oni tam nemaju. To som ocakavala, tak sa jej teda pytam, ze kde to je
---Hmmm....neviem, vravi pani
----To neni v pocitaci?
----v pocitaci??
Skumavo hladi na papierik a ukazujuc na moju adresu sa pyta , co to je
---no, to je moja ulica
--- a toto
---to je moje meno
---Hm..
prevezmem iniciativu: A co je PT?
---Hm... to je meno pana postara.
(postara???!)
---A kam mam teda ist? Je este ina posta na Mellunmaki (oblast kde byvam).
---- Hmmm... May - beee.

Potom este polhodinku bludim po okoli a potom mi jedna pani ukaze postu, ktora je k nam blizsie, takze mam podozrenie, ze asi tam by sa to mohlo nachadzat, ale tato posta sa otvori az v pondelok.... Takze moja vyprava bude pokracovat po vikende.
No, co ale z toho je podla mna jasne vyplyvajuce je, ze vo Finsku sa viac ako kdekolvek inokde, co som bola , musi predavat ustna tradicia. Pretoze ako inak vediet, kde vystupit z autobusu, kde hladat stratene veci, kde chodit na postu, kde kupit kyslu kapustu...ked to nikde neni napisane alebo oznacene, pretoze nejako to vsetci vedia . (Okrem nas par novych finskych prichodzich ). Ak teda opomenieme moznost prenosu informacii telepaticky, Fini su podla mojho nazoru viac komunikativni ako ine narody, lebo pokial sa nieco od niekoho priamo nedozvies, tak ti budu chybat zakladne informacie pre zivot v spolocnosti. ..
Hm...

Nuz, dnes vecer ideme na party ku Cristine. (Ani ja nemam najmensieho ponatia, kto by to tak mohol byt...)
Ale predtym idem este cosi porobit, tak sa s vami luuucim a piste mi !!! :)

Ahoooojte, prave varim halusky a cakam , kym mi zovrie voda. Jednu varku uz mam za sebou... no respektive pod sebou. Postruhala som zemiaky, posolila, dala tam muku (mam iba hladku), nahadzala ich do vody, v ktorej sa ladnym pohybom oddelili vsetky vlakienka zemiakov od muky a vyslednym produktom bola taka redsia zemiakova kasa, s obsacnymi hrudkami..Nastala tazka dilema- ako sa pri mojom vareni stava - mam to vyhodit do zachoda, do kosa, alebo kvoli tekutosti vyliat do umyvadla (so sitkom??). Este ma napadlo, ze ak by Slovenska republika nedajboze v buducnosti mala problemy s nadmernym turizmom, urcite by sa hodila fotografia nasho narodneho jedla -v mojom podani.
No, idem na druhu varku, pridala som tam viacej muky (aby sa malo co este krajsie rozpustat.) Inac dneska skusam halusky, lebo som na ne zajtra chcela pozvat kamaratov... ale mam ich celkom rada, tak tento plan asi budem musiet zrusit....No nii! (To je najcastejsi finsky povzdych, oni inac maju asi 100 povzdychov a takych fraziciek , co nic neznamenaju, akosi to nezapada do obrazcu, ze su Fini malo komunikativni...)

Vcera som prekonala neopodstatnene chmurne obdobie. V nalade Hykaja som sa nachadzala takmer cely den, az kym ma nerozveselila kamaratka Eva, ktora tvrdila, ze ked je vonku takto tma, clovek sa o seba musi viacej starat. A hlavne si ma nachadzat veci, na ktore sa moze stale tesit. To asi inspirovalo moje podvedomie, lebo dnes mi bolo cely den zase veselo a usmievavo. Sice mne uz zacalo byt obzvalst veselo v noci, ked som zacala pisat svoju domacu ulohu na research seminar, kde sme si mohli zvolit lubovolnu temu a na nu napisat clanok odbornejsieho razu na par stran. A tak som si zvolila temu "stikutka" a velmi dobre sa zabavala (do 4 rano...ehm).

Juuu, prave pre mna prisli kamosky, ideme na koncert do klubu Feeniks, co patri k Sibeliovej Akademii a hravaju tam kazdy stvrtok kapely zo skoly.
Takze to dopisem coskoro.
Moi, moi!

UUU, saunu, saunuuu, chce to saunu!!!
Nevravim, ze by som niekedy nechapala finsku zalubu v saunach, ale pocitovat ju zivocisne je zase nieco ine! Je tma a je chladno. Po com moze srdce pistat viacej ako po vyzarujucom svetle a horku??? A co ine moze zahriat na tele i na dusi ako sauna??? (Ehm... Becherovka v mojom pudingu si pri tejto misii tiez nepocina zle. :)))...nie, mami, neboj, snazim sa neprepadat alkoholizmu. Si vravim, este tieto posledne 3 panaky, a uz s tym faakt kuoonciiiim...uuu.... :))))

No, teda tuzim po saune.! (Plavanie vo finskom zimnom jazere uz za sebou mam...jee to vam bol teda ozajstny zazitok, este ked tu bol Tom, tak som ho nevdacne opustila a odisla so spoluziakmi na den na chatu. Domcek bol zo 17. storocia a povodne v nom byvali oddelene 4 rodiny, mal velmi zaujimavu prazvlastnu atmosferu.) A bola uuplne nadherna mraziva noc, chata bola asi 70 km od Helsiniek (rozumej uuuplna divocina) a obloha bola posiata statisicmi hviezd (pre ludi bez dioptrii i milionmi:), nuz a tak sme isli na prechadzku, co sa mi sprvoti nechcelo, lebo teplomer klesal pod nulu a vnutri bolo tepluuucko a prijemne, ale spoluziaci nastastie vedia preco studuju nasu skolu a tak netrvalo dlho a presvedcili vsetkych , ze ideme von. A tom som bola velice rada, ze sa nam nelenilo, lebo bolo krasne. Cestou, isli sme len k jazeru, kilometer od chatky, spoluziak Sergej zo Sant Peterburgu a spoluziacka Marja hovorili, ze teda oni sa v tom jazere vykupu. Mne, ktorej musela spoluziacka pozicat ockovu bundu, aby som vobec prejavila zaujem odchodu, to prislo samozrejme nepredstavitelne, lebo vystrcit ruku z vrecka bolo moc, tak si vravim, nooo, to chcem vidiet. A tak sme prisli k jazeru a Sergej a Marja sa vyzliekli a OKUPALI SA V JAZERE!!!!!! Skoro som si oci vyocila, to bolo cosi takeeee neuveritelneeee, to bolo uuplne nepredstavitelne ..tak som to musela vyskusat. Majte na pamati to caro hviezdnatej noci a mrazu!
Neviem aka bola voda, lebo som stale pistala a to ma odviedlo od takychto banalit :))). Bol to uuuplne skvelyyy zazitok!!! (Cesta domov podsttne menej.... ale tak pobezkala som si... a uzasne sa mi dychalo a dokonca ma na druhy den nezdolal ani cierny kasel ani bronchitida.)


Jeee, tak ta sauna, my tu mame jednu rovno vo vedlajsom domceku, avsak ...je to s nou asi trosku komplikovanejsie. Teda, ked tu bol este Tom, tak v ramci finskych have-to aktivit, som samozrejme planovala, ze si dame saunu, o to viac, ze je tu hned vedla. Mame od nej klucik, ktorym sa odomyka aj napriklad pracovna. Visi tam rezervacna knizka, s poctom a menami a casmi, ala 22.11.2005. cislo domu, 2 narua, 16:00.
Hm, vravim si , no to sa treba dopredu zarezervovat. Len , co je to ta narua! Hladam na internete, nic....hmmm... z nemeckeho slovniku sa dozviem, zeje to "Schnur"... hm..snura, snura...to bude nejaky finsky slang... pre dievcata ?
Tom pride s kreativnym napadom, ze to je mozno ostupnovanie sily sauny. Kedze s vsak v knihe pouziva iba od 1-6, usudim, ze je to pocet osob a tak napisem, ze teda 2 a na vecer.
Trva mi tri dni rezervovavania, kym sa nakoniec v dany termin aj do sauny dostavime.

Sauna je zamknuta!!!
Ale vnutri sa svieti. Niekto si asi vsimol, ze vobec nechodime na rezervacie a tak nam obsadil miesto. No FINI!
Cez vikend sa stahuju nasi susedia, tak ich vonku stretnem, a vyuzijem aspon prilezitost sa ich, ked uz odchadzaju spytat, co to vlastne narua znamena. Susedia nechapu, tak obsvetlujem, ze ked si rezervujes saunu, tak sa ta to pyta na naruu, predsa. Furt nechapu. Presne popisem, ze ked vstupis, kniha, co tam pises.
"AAA, vy myslite na rezervaciu snur na vesanie pradla ??"
"Niee....ALEBO ANO????!

No, tak som si po tri dni nechavala utiect takuto zaujimavu rezervaciu. Vesat pradlo na dve snury od 21:00-22:00!

Ale tak, hovori sa, ze clovek by nemal nic vo svojom zivote lutovat, tak sa pokusim aj toto nejako (tazko!!) prekusnut...................


Mm domacu ulohu, idem sa do nej pustit, vsetkych vas velice velice pozdravujem , ADRIANKA SI POOOOKLAD!!!!!! A inac, jeeeej, test 15. nam bol zruseny (dnes sa nas prisla spytat veduca, ze ci suhlasime s tym, ze radsej vypracujeme marketingovy plan s pomocou vsetkych nadobudnutych vedomosti... {dufam, ze nadobudnem aspon, ze co to ten plan je..}) takze dojdem domov predsalen uz 15.! JUP!!!!

Padydadydaaaaaaaaaaaaa

A prave sa mi, nemam potuchy ako, postastilo nastavit bolg tak, ze moze hocikto pridavat koment (akoze sa nik nemusi registrovat). Tak ak sa vam bude chciet, budem sa radostnit!
:)

Ahoooooojte :)!
Takze, palacinkova party bola velmi prijemna, mozno pre svoju komornost.
O 9 tu este nik nebol, (hostia boli pozvani na 8-9), tak som si predstavovala samu seba zvalenu do kresla , prezratu palacinkami (tak, ako sa mi to uz dvakrat predtym stalo---recept som si niekde vyskusat musela a Lydia od slavnostnych cias mojej prvej polievky z nejakych dovodov odmieta mnou ponukane jedlo...). Ale ted chvilku po 9 prisiel (peso) moj spoluziak z finstiny Georg so svojou neuveritelne milenou priatelkou Päivi. Ta je taka roztomila, ze ma to opatovne a opatovne nadchyna, ked ju stretnem. Tak uz sme boli 4 (teraz je tu na navsteve Lydiina priatelka Lina), potom prisla kamaratka Anglicanka Marcia(ktora je, ako by napisala pani ucitelka Staudtova - velmi verbalne zrucna. :)) a este Nemka Eva, ktora je rovnako hrozne zlata , ma nohu 33 a meria meter a pol. :) A mame narodeniny v rovnaky den...no takze to iste vsetci chapete, ake to musi byt skvele dievca :)))).
Ehm, no, a tak nam bolo dobre, palacinky boli chutne (pripalila som asi iba 3, co sa na moju zainteresovanost do konverzacie da pocitat ako velky uspech) :) , Eva u nas ospala --- to je asi akoze zlozenina, ze "ostala spat", lebo jedine , co ukazoval vyhladavac mhd bolo 59 minut chodze, tak uprednostnila variantu 15 minut metrom, rano.
Proste, vydareny vecer.
Dneska sm mali vybornu skolu.
Uz vas nudim, ze....
No, ale nic ine sa na to neda povedat, teda zacal nam zase novy predmet Marketing the Arts a prvy tyzden mame s americanom, co pracoval v Chicageskom balete ako manazer 20 rokov a teraz uci a je to taky pravy prototyp americana. Teda, to sa samozrejme neda generalizovat, ale tak, ked hovori tak pouziva roztodivnu gestulaciu , prska na okolo a proste je to velmi zanietena hodina a stale sa nas cosi pyta (kedze vela spoluziakov ma za sebou ekonomicke skoly, a ja sa v marketingu vyznam ako Cervena karkulka v politologii, tak moje odpovede aj podla toho vyznievaju, ale to uz som si navykla, ze to tu nikomu neprekaza a tak sa dobre bavim.) No uz sa tesim na zajtra, teda este ma to bavi aj z toho pohladu, ze mi nejako prijde ze je to v takej usa mentalite hovorit vsetko v takych velkych zvucnych dobre zapamatatelnych heslach a viziach, tak ma bavi nad tym rozmyslat, ci to naozaj moze takto byt. Inac mam taky zaujimavy dojem, ze i ked som si nikdy nemyslela, ze by som eru komunizmu nejako na sebe zazila, alebo by ma ovplyvnila, tak v niektorych veciach uvazuju moji spoluziaci uplne inak. Napriklad , z predmetu European framework, kde sme sa zaoberali aky postoj zaujima EU ku kulture a co robi na tomto poli a vsetky tie kongresy a vyhlasky EU, co sme preberali a ktorych je nesmierna spuuusta a ich hesla ( na prvom mieste akoze socialna spolupatricnost, zveladovanie kulturneho potencialu narodov a cultural diversity , no proste pojmy), vo mne vzbudili dojem , fiiiha... no, taketo hesla som uz dakde pocula, ... a nedopadlo to velmi stastne... Ale tak, tym nechcem povedat, ze EU ma sklony ku komunistickemu mysleniu, alebo comusi, ibaze mam k tomu cynickejsi postoj ako moji spoluziaci, lebo su to nejako len slova pre mna zatial.... a to sa mi stava aj obcas ked nas americky ucitel hovori, ze si vravim- no, to je pekne... , ale... :). O to viac ma prirodzene tie hodiny bavia, ze nielenze nic o tom neviem, ale mozem o tom aj rozmyslat. Juh, konecne ! Rozmyslat a v skole, predtym nemyslitelna kombinacia :)))....prehanam.

No, tak idem si zahrat. tatinko, sice vlastne neviem, tatinko, citas blog? No, ale musim to vyjadrit, tatinko hrozne dakujem este raz za efekt, uzivam si s nim nesmiernej zabavy! Dakujem!

Zaujimava vec je, ze nasim susedom (teda obdom susedom), nevadi (ak sa za nevadenie da pocitat neklepkanie na radiator) moje hranie a vadi (ak sa za vadenie pocita klepkanie na radiator) Lydiino hranie. Urcite to bude aj tym, ze cello viacej pocut , ale ja si prirodzene namyslam, ze je to preto ako krasne hram :))))).


Zajtra miesto finstiny (ukecali ma spoluziacky, ja by som samozrejme dobrovolne ziadnu hodinu nevymeskala!!! ;) ideme na tanecne predstavenie a vraj to ma byt contemporary a of highest quality, s nasim ucitelom. No, som zvedava!
Dostala som typ, ako bojovat s temntotou, ze sa mam furt miesto pozerania sa vonku , pozerat na hodinky...
Dnes som to vyskusala a prislo mi, ze cas doobeda uplne slimacie (ide slimacim tempom) a poobede hrozne letiiii... co ma jemne znervoznuje. Dolezite je rozhodnut, ci ma to znervoznuje viacej ako temnota, aby som sa zase zacala pozerat radsej von do tmy.
Niezeby mi inac sledovanie hodiniek vyrazne pomohlo.

Dnes rano sa mi podaril,neumyselne, skvely trik na vstavanie ale. Budik som prestavovala asi trikrat a potom som zaspala a zobudila sa so strasnym zdesenim : "zase som zaspala!!!""" a vybehla som z postele a uz som bola taka dobre prebudena, ze som vsetko stihla.
Neviem, ale ako sa da regulovat, aby som vzdycky zaspala len primerane. Hm n.









ERZULD!!!!!!!, som si spomenula, ze som ti ZABUDLA ZABLAHOZELAT v prude pribehu o Marianovej oslave, na ktoru si isla...:)))

takze juchachaaaaaa: ZLATA NASA MILA, ERIS
NECH SA STALE VELA SKERIS
NECH TI VSETKO DOBRE BEZKA
TALIANCINA, DETTO
AMO IL FILLETO!
NECH NEPRSI ALE SNEZKA..
(ehm, stratila som rym..)
ERZA JE NAS PRIM !!! :)))





Padydadydadyda!

Tak, a je tma ako v rohu!!! Domnievam sa, ze toto je ta vec, pre ktoru Finsko nema vo svete image rajskeho miesta. :) Dnes som sa zobudila o pol 1, ehm, bolo sero , tak, zvyknuta na finske pomery si vravim, ze asi uz bude 9...ale kdeby...A co viac, odvtedy sa len stmieva a teraz je uz noc nocuca.
Holt, budem si asi musiet svietit vnutornym slnieckom. :)

Dnes je statny sviatok a povodne sme chceli mat vacsiu oslavu nasho nastahovania sa, ale kedze je vsetko zatvorene, bude tu take komornejsie stretnutie a palacinkopecenie, juch, tesim sa.
Dneska hram a bavi ma to velmi. Ani na mna nikto nebucha. Teda, nasi susedia, o to zvlastnejsie, ze ziadnych priamych nemame, lebo sa cez tyzden vystahovali, takze susedia ob-dom, nam predvcerom, ked Lydia hrala, zacali buchat o steny. Vravim si- no, cosi opravuju. Po pol hodine buchnia, zacali buchat na radiator. Dalsi vyvoj bol, ze zacali buchat hokejove rytmicke pasaze. Stale hlasnejsie a hlasnejsie. Tak si vravim, ze ci im nahodou nevadi to hranie. Ale to by bolo predsa divne. Tak Lydia hra dalej, susedia uz uplne trieskaju do radiatoru v dvojminutovych pasazach. Oni maju asi 50/60 rokov, a co viac- poznam sa s nimi, tak som z toho dostala taku pofidernu naladu. Si neviem predstavit 60 rocneho pana, svojho suseda, ako dve hodiny stoji s palickou nad radiatorom a bucha do nho buch buch buchbucbuch buchbuchbuchbuch buch buch, miesto toho aby prisiel a povedal nam: "Ticho!". No neni to zvlastne? Spoluziacky mi tvrdia, ze Fini vzdy skor zavolaju policiu, akoby mali zazvonit u suseov. No zvlastne, proste. Tak, ale dneska na mna nik neklopal. A este stale je tu moznost, ze sa im len nieco pokazilo... Pravdpodobnost tejto moznosti si ale netrufam odhadnut.


Idem cosi poupratovat, aby sa vecerni hostia neotocili pre dverach :)!
Papapapaapappapaapupuli!

Tak, prebehli dni zhonu a vracania sa do organizovaneho zivota usilovneho studenta (uvedomenim, ze sa netreba vracat k nikdy neexistujucemu :). A tak nastal ten spravny cas si zasadnut a konecne napisat, ako sme sa tu mali, ked ma prisiel Tom navstivit:


Mali sme sa velice prijemne a veselo, juch. Nenechajte sa zmiast fotkami, ktore davaju presvedcivy dokaz, ze som bola dva tyzdne pod vplyvom tvrdych opiatov ( http://www.visit.me.cz/OJJEG56784V7HJ5J88WWNDK/). Nie je tomu tak!!!
Naopak, boli sme aktivni a vela sme toho stihli. Konkretne vlastne ja- stratit Petkin sal, stratit mobil, zabudnut tenisky, zabudnut lieky, zabudnut finstinu, dokonca zabudnut Toma. Ten sa ale vlastne stratil sam, takze to neni dokaz mojej aktivnosti, ale nasiel sa rychlo, pomerne. (nastastie-vzhladom na pokrocilu nocnu dobu a nie zrovna vyletne pocasie.)

Kedze uz tri dni rozmyslam, ako sa mi podari napisat vsetko co sme robili, dosla som k rozhodnemu zaveru, ze nijako, takze napisem iba , co si spomeniem. Myslim, a verim, ze i Tom to potvrdi, najdlhsou a najvyraznejsou udalostou nasho spolocneho pobytu bola vyprava do Narodneho parku Liesjärvi, ktory sa nachadza asi 100 km na zapadosever. Dobre si povsimnite v predchadzajucej vete slovo "vyprava", ktoreho zmysel bude obsveteleny co neviediet....

Takze , vsetko to zacalo v nedelu po Tomovom prichode, kedy sme kracali po pobrezi po koncerte kamosky Noemi( co mala v jednej galerii a bol velmi pekny) no teda po pobrezi, ked sme dostali napad ist do NP a co viac, rovno sme tento napad uznali za vhodny prevedenia a rozhodli sa ho zrealizovat. Ja vo svojej akcnosti navrhujem vybrat sa rovno pondelnajsie rano, Tom rozumny a vyspely mlady muz dodava ze to neni len tak, ze musime zistit ake je tam pocasie a ako sa tam dostaneme a tak spolocne uzname, ze utorok je nas den.
V stredu sa vydame do mesta zistit nejake informacie vhodne pre nas skory odchod. Avsak plany nam skazi necakana udalost. Pri ceste na stanicu v metre s pochopitelnou hrozou a zdesenim zistim, ze nemam oranzovy Petkin sal! Nic sa neda robit, vylet pocka ale salu! bude zima, smutno!, vyskakujeme z metra s rozhodnutim ist presne naspat po nasich stopach. Metro iduce opacnym smerom nie je nase...to bohuzial zistim az na jeho konecnej, kde vsetci vystupili a dvere sa zatvorili a my sme boli odvezeni na odstavarnu metier. Po 10 minutach nas tam mierne v pomykove nasiel vodic. (zareagoval povabne finsky: nijak). Takze sa vraciame s5 na rozpojku metier a tentokrat zdolame i zaludnu prekazku- vyberu toho spravneho metra a plny tajnych tipov, kde asi moj sal ostal (ja tipujem hojdacku za domom a myslim, ze Tom tiez...) uvidime, ze neostal nikde. Snazim sa neprepadat letargii s vierou, ze tento pribeh bude : to be continued.

Takze stvrtok, informacie najdene, ruksaky zbalene, dvere zaklapnute.
100 metrov od domu bezim po svoje tenisky.
400 metrov od domu bezim po Tomove tricko.
Dostavame sa na stanicu! Je to pre oboch prekvapivy, necakany a prijemny pocit. Nakupime jedlo (keksiky a uhorku a chleba a cokoladu, jabka... Odmietam brat toho o moc viacej so slovami: Nejdeme na piknik!) A v tom sa stane cosi, co by clovek nepredpokladal, ze sa stat moze. Ujde nam autobus! Teda, to je este celkom obvykle (v nasej rodine asi viacej ako- cakal som na autobus). NAS autobus ale isiel za hodinu a pol a ... usiel nam!
Koho budu zaujimat podrobnosti, rada doplnim.
Nic sa nedalo robit! , po hodine a pol cakania na lavicke, kde vznikli ale povabne fotky mojich nosnych dierok, zubov, ocnich ziliek, etc... sme rezignovane museli pripustit, ze autobus nam usiel a vratili sa domov. (Mozno o ale stalo zato, kvoli veceru- spoluziackina sesternica spieva v bossa nova skupine a tak sme boli na koncerte,ktory ma velice potesil.) (Keksiky a chleba zjeme).

Asi uz nikoho nesokuje fakt, ze v piatok sa tentokrat kvoli mojim liekom radsej otocime v polovici cesty , ospravedlnujem sa , ze som taka hlava derava, ze sa kvoli mne vraciame, ale Tom je v pohode, ze teda, pojdeme neskorsim autobusom, ale tak, co uz. Po navrate na nasu stanicu (byvam na konecnej metra), zistim, ze ja vlastne mam so sebou uplne vsetko, co potrebujem, len som na to zabudla...! (Touto cestou blahozelam Tomikovi za nebesky dar pokoja duse a usudzujem, ze ak by sa to dostalo k usiam skautov, mozno by z toho mohol byt aj nejaky bobrik trpezlivosti... :))))))))) No, kazdopadne, vraciame sa zase spat na autobusovu stanicu. V hlave mi coraz intenzivnejsie vrta myslienka, ze ten kto vymyslel dvojicu Pat a Mat (to su ti de ha ge-a-ge fiis-e de - de haa ..no to sice bez cisiel nema moc zmysel, tak vierohodnejsie: d2 h1 g1a1g1 f#1e1 d1 d2 h1 :))))... ehm, dobre, takze, ten kto ich vymyslel je jasne, ze nas nestretol, pretoze inac by upustil od slabeho odvaru a natocil priamo nas v akcii. ...
Ale v piatok sa naozaj stala uzasna vec a my sme sedeli v autobuse, ktory nas mal odviezt do dedinky Eerikkilä, kde sa mala zacat nasa put.

Vlastne ..hm..Tymto sa vyprava do Narodneho parku skoncila, (lebo sme sa teda konecne uz naozaj vypravili), ale boli to krasne dni a aspon vidno, ze sme spravni gurmani, lebo sme si ich neuzivali jedno dopoludnie , ako to robi obyvatelstvo nasej planety obvykle, ale cely tyzden. Este treba dodat, ze sme pocas vypravneho tyzdna mali aj prenadherne pocasie, slniecko lahodne svietilo a bolo na finske pomery teplo.



PARK ... ( jee, to mal byt akoze nadpis, a teraz ma napadlo, ze ked sa to precita odzadu, tak to moze zniet anglicky ako crap... no... pouzitelnost tejto info mi je rovnako nejasna ako vam..:)

V parku bolo krasne! Cestou nas este trosinku zdrzalo, ze Tom isiel hladat moj mobil do travy, kde sme vystupovali, (dedinka Eerikkilä mozno dakde existuje, kazdopadne, v mieste, kde nas vyhodil autobusar bola dvojprudovka a les.) a potom uz trvalo len asi hodinku , kym sa ukazalo , ze mobil som naozaj nechala v autobuse a ze mila pani, co nevie anglicky mi ho odnesie do Helsink do stratov a nalezov, asi. .. Ehm.

Ale vydali sme sa na cestu a ako uz vravim, bolo tam fakt krasne a rozmanito a to prekvapivo nielen v biologickej diverzite, ale i pocasi. V sobotu sme zmokli od paty po hlavy (v takom lejaku najskor premokaju gorace) , ale bolo nam dobre a veselo avlastne sme to predpokladali, ze zmokneme a mali sme vcer kde spat aj sa vysusit, lebo oni v parkoch maju take bud len prizemne otvorene pristresky , alebo priamo drevene kolibky s ohniskom uprostred- a prave taku sme mali na noc vyhliadnutu. Tak sme si opiekli par jablcok, (skonstatovali, ze ak by sme mali so sebou predsalen trosku viacej jedla, tak by sme na to nenadavali) a aj sa nam podarilo si vyschnut nejake veci-takze maximalna pohodicka. A v nedelu, to vam bola nadhera! isli sme tenulinkou cestickou pomedzi dvoma velikymi jazerami a bol to prvy den, co som vo Finsku zazila co snezilo, a nie hocijako! Ked sme sa vydali na cestu a skusali cosi stopnut do Helsink, bola taka fujavica a zmrzajuci mraz, ze ma na chvilku napadalo , ze ak nam niekdo predsalen zastavi, tak ako ma do toho auta nalozia so zdvihnutym palcom.
No, avsak taketo obavy ma presli skoro tak rychlo, ako vsetky auta prechadzajuce okolo nas . (takze asi tak 200vkou...). Tom tvrdil, ze v sprievodcovi bolo napisane, ze "stopovani je bezne, obvykle a snadne" pokial stopar nevyzera odpudivo. Vidiet nas cez tu metelicu nemohli, zeby na taku dialku citili ze smrdime ako stado slaniniek? (Stado slaniniek???!)
No, uz toho pisem strasne vela, tak iba rychlo- nakoniec nam zastavil mily pan, zcasti som cez hodinu cesty do Helsiniek i rozmrzla a potom som videla akusi Hartwal arenu, a to som zvedava, ze ci to na niekoho nejako zaposobi, lebo na mna ani trosku, co sa u Toma stretlo s profesionalnym nepochopenim :). A nas vylet bol u konca.

A dalsi tyzden bol tiez uplne skvely, ale to zajtra lebo neverim, ze mal niekto vydrz docitat sa az sem. Maminka, zdravim :)))!

No..jeee, este fotky ak by ste chceli vidiet z Finska, mejd baj Tom su tuto , poslednych 12 je z parku.

http://www.visit.me.cz/finland/


Huhuhuuu, tak dufam, ze sa vsetci mate roztodivucarotvorne a napis mi cica, neeee?!

O
bjimam a bozkavam

Prave hladam recept na internete na kyslu kapustu a na jednej stranke www.vareni.cz stoji popri inom toto oznamenie: Dnes, 2. listopadu, má svátek Památka zesnulých Gratulujeme!


:)))

Mile moje pribuzenstvo a kamaradstvo, slubila som ze dneska napisem. Pisem. Vzhladom na miernu dusevnu indispoziciu sposobenu dufajme pokrocilou dobou sa mi asi najrozumnejsie vidi prekopirovanie obsvetlujuceho e-mailu, ktory som prave poslala svojmu ucitelovi Itroduction to Arts Management Timovi a zvysok doplnim v skorej dobe.
papapapapapapapapapapppapaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa


Dear Timo, after long and exhausting pre-birth contractions, I have finally born my essay to the middle of this night.


Ufff.

I am again, very sorry, for not keeping the deadline.
But on the other hand very happy that I have actually finished.
Unfortunately, nobody awaken to celebrate with me... :)

Thank you very much for the mental support and have a pleasant times spent over our creations.

Good morning,
Nina

--- tcantell@siba.fi wrote:
> Dear Nina,> > Don't panic, take it easy after having slept a> little.> > Yours,> > Timo> > > Labdiaoos