Raritky teda vlastne normalitky

Byt chvilku v inej krajine je skvele okrem ineho aj na pochopenie, ze normalita nema s normalnym nic spolocneho. Teda ani len s normalnym v tom zmysle, ze ako je to zvykom u vacsiny ludi na svete. Heslo Mileny Holcovej - nejsi oskliva, jsi jenom ve spatne krajine- tu pre mna plati, sice nie tak, jak ho Milena zamyslala, ale je potesujuce vidiet, ze vsetkym tym striktnym normalitam na svete vobec nevadi, ze sa navzajom vylucuju.

takze co je v Kostarike normalne:


1. Zacnem po Holcovsky: Zene bez poriadne velkeho zadku bude vzdy cosi chybat. Zeny, ktore su na nase pomery normalne stihle, su tu lutovane a nazyvaju ich perro parado alias stojaci pes, kvoli ich profilu. Netyka sa to ale len zadku ale i predku, sice ten je az na druhom mieste.

2.Kratke vlasy tu nema ziadne dievca. V ramci hladania odlisne sa obliekajucich mladych ludi, pricom odlsine znamena, trochu inak jak v brazilskej telenovele, som zatial napocitala 2 metalistov a 5 ludi s dreadmi a trickom Boba Marleyho. Takze alternativa nejaka tu existuje. Nie ze by som potrebovala byt obklopena ludmi, co sa obliekaju cudne, dovod preco mi alternativa chyba je ten, ze by som sa potrebovala trosku zamaskovat ja. Moje na slovensku nevinne oblecenie tu budi az skandalozne reakcie, co ja ako neaspirujuca modna ikona nepovazujem za lichotive. Na moje skvele leginy som zaznamenala zdesene pohlady z 9 ludi z 10, co okolo mna isli. A ked som si to vsimla ja, tak to uz museli byt naozaj pohlady. (Ten 10.bol na druhej strane cesty a rozpraval sa s kamaratom, ktory je do statistiky zahrnuty).

3. Nie su tu semafory pre chodcov. Kazdemu je jasne, ze ked chce prechadzat ulicu, musi sa pozerat na semafory pre auta. Myslim, ze tu prirodnym vyberom musi byt v priemere vyssia inteligencia. Soferi sa tvaria akoby ich za volant posadil sam Darwin. Zatial sa drzim. 4. Kostaricania su velmi, velmi mili, priatelski, zlati, usmievavi, kazdy rad pomoze, kazdy rad pokeca. Vcera som sa na ulici vybozkavala s cernoskou, ktoru som pred tyzdnom stretla v autobuse domov, sli sme spolu asi 3 zastavky. Hrozne sa mi paci ako po kazdom podakovani hovoria "mucho gusto!", ale nehovoria to tak ako my, nemate za co, hovoria mucho gusto a hovoria to tak, ze im totalne verim, naozaj s plnou chutou, je na nich vidno, ze maju radost, ze mohli niekomu byt prospesni a to je strasne osviezujuce. Radi sa dotykaju, objimaju , bozkavaju (raz na lice) pri vitani. Na druhu stranu, partnerske pary na ulici skoro nevidite. Asi to nie je moc slusne a tak to ma paradoxny dosledok, ze pary sa dotykaju ovela menej jak kamarati a znami.

4. Ja som tu uplne svetly typ. Ked som vravela kamosom, ze u nas som ja ta tmava, nechapavo krutili hlavou (kazdy svojou). Udajne som blanca, blanca, blanca.

5. Moja povaha by sa tu dala klasifikovat ako kludny introvert. Je to strasna ulava. Oproti Cecham, kde ma aspon raz do roka niekdo oslovi v auobuse alebo metre, ze ci nemozem byt tichsie a nech sa ukludnim, je to krasny pocit. Sloboda vediet, ze nie som divna, ale ze je to podobne jak ludske vnimanie farieb - zavisi vlastne vyhradne na okoli.



6. Kava sa nepije poobede. Kava sa pije rano a potom o 3. Ak zhanate kavu poobede, dozviete sa, ze este nie su 3. Kavu tu piju aj male deticky, minule tu bola navsteva s rocnym synom,ktory ju cucal z flase s dudlikom. Ameliine vnucata, Faviola a Santiago, maju kazdy odlisny vkus, Favi ma radse s mliekom, zatialco Santi bez. Ku kave sa obvykle je nieco slane, empanada alebo slana bageta. Tu 3. som uz skusla, ale slane ani za nic. V nedelu som naucila Pamelu s Ameliou slovensky vyraz "kavicka, kolacik?". Tak sa ma uz teraz mozu pytat :).

7. Som v Kartagu, co je mesto polozene 1500mnm. Vsade okolo krasne hory a tak typicke pocasie je, ze svieti slnko a veje chladny vanok. Teploty sledujem pomerne so zaujmom a tak viem, ze cez den byva obvykle 22-26 stupnov a cez noc minimum cca 15. Zaujimave je, ze na to, ze ziju v meste, kde je viacmenej konstantna teplota po cely rok, Kartagincom je bud strasne teplo alebo strasna zima. Jasne, bolo aj 14 cez den, kedy som aj ja musela pripustit, ze takto som si Kostariku naozaj nepredstavovala (Petka s Vildou si to plne vychutnali, vratane takzvanej kartaginskej bruma, co je specialny druh hmly, ktora tu zcasu na cas padne). Celkovo ale to tu mne, europanke odchovanej styrmi rocnymi obdobiami, pride , ze existuje nejaka tajomna hranica, pod ktoru ked klesne teplota, cele mesto hovori "que frio!" a nad "que calor!". Moj tajny tip bude cca 21,14tich stupnoch.

8. Kostarika ma 7 vulkanov a pod sebou zlom tektonickych dosiek (aspon to mi tvrdili obyvatelia, ale ich znalosti o vlastnej zemi zriedka prekracuju to, ze vedia, ze je to najkrajsia krajina na svete :)...aj mne by to asi prislo ako postacujuca informacia :), takze je tu vela zemetraseni. Udajne 3 denne. Preto v Cartagu zriedka vidite domy vyssie jedneho poschodia a po celej Kostarike su domy specialne stavane s ohladom na zemetrasenia. Uz som mala to stastie, ze som jedno zazila. Teda, vlastne 2, len to prve bolo plany poplach, ked kocur Cocho nahanal vtaka na streche. Druhe prebiehalo asi takto - sedime pri stole pri veceri Amelia:"aa...triembla!" ja :"nic necitim" Amelia: "No musis sa velmi sustredit" ja: sustredujem sa, skenujem zem, stolicku, svoje nohy nic. Amelia: "no akoby.. taky trosku zachvev kratucky, skoro necitelny" ja: zda sa mi, ze citim nieco necitelne. To sa mi zda aj teraz. "to bolo zemetrasenie?" Amelia:"snad".

9. Zastavky autobusov skoro nie su. Snazim sa pytat, kazdy rad poradi, alebo usudzujem podl mnozstva ludi zhromazdenych na jednom mieste, ze to bude asi zastavka. Minule som takto cakala hrozne dlho na autobus, asi polhodinu, zeny co cakali so mnou si kratili cas sledovanim deti za plotom. Ludi pribudalo, skoro sme sa uz nezmestili na chodnik. Potom sa otvorili brany skoly a vsetky tety sa nahrnuli dnu pre svoje ratolesti...ja som sa vymanila z davu a sla hladat dalsie zhromazdenie.

10. Banany sa v Kostarike predavaju na kusy. V obchode mate vzdy cenu p.u. za jednotku, banan obvykle stoji cca 50 kolonov, co su asi 2 koruny. Narozdiel od tych nasich su zahnutejsie, lebo tie rovne su vraj na export. Chutia rovnako jak u nas, aj ananas :) lebo ten je vacsinou tiez z Costa Ricy. Kostarika ma nepreberne mnozstvo ovocia, ktore sa tu pestuje, vacsinu z toho som nikd pred tym nevidela. Jedine , co som zatial zistila, ze sa tu nepestuje je hrozno a velke jablka (pestuju sa tu take malinke stuple). Jablka sa inak tiez predavaju na kusy. Kiwi sa naopak predava na kila.

No chapete to?

na zaver, vyzdoba skolskej jedalne, Microondas a Tatry