Raritky teda vlastne normalitky

Byt chvilku v inej krajine je skvele okrem ineho aj na pochopenie, ze normalita nema s normalnym nic spolocneho. Teda ani len s normalnym v tom zmysle, ze ako je to zvykom u vacsiny ludi na svete. Heslo Mileny Holcovej - nejsi oskliva, jsi jenom ve spatne krajine- tu pre mna plati, sice nie tak, jak ho Milena zamyslala, ale je potesujuce vidiet, ze vsetkym tym striktnym normalitam na svete vobec nevadi, ze sa navzajom vylucuju.

takze co je v Kostarike normalne:


1. Zacnem po Holcovsky: Zene bez poriadne velkeho zadku bude vzdy cosi chybat. Zeny, ktore su na nase pomery normalne stihle, su tu lutovane a nazyvaju ich perro parado alias stojaci pes, kvoli ich profilu. Netyka sa to ale len zadku ale i predku, sice ten je az na druhom mieste.

2.Kratke vlasy tu nema ziadne dievca. V ramci hladania odlisne sa obliekajucich mladych ludi, pricom odlsine znamena, trochu inak jak v brazilskej telenovele, som zatial napocitala 2 metalistov a 5 ludi s dreadmi a trickom Boba Marleyho. Takze alternativa nejaka tu existuje. Nie ze by som potrebovala byt obklopena ludmi, co sa obliekaju cudne, dovod preco mi alternativa chyba je ten, ze by som sa potrebovala trosku zamaskovat ja. Moje na slovensku nevinne oblecenie tu budi az skandalozne reakcie, co ja ako neaspirujuca modna ikona nepovazujem za lichotive. Na moje skvele leginy som zaznamenala zdesene pohlady z 9 ludi z 10, co okolo mna isli. A ked som si to vsimla ja, tak to uz museli byt naozaj pohlady. (Ten 10.bol na druhej strane cesty a rozpraval sa s kamaratom, ktory je do statistiky zahrnuty).

3. Nie su tu semafory pre chodcov. Kazdemu je jasne, ze ked chce prechadzat ulicu, musi sa pozerat na semafory pre auta. Myslim, ze tu prirodnym vyberom musi byt v priemere vyssia inteligencia. Soferi sa tvaria akoby ich za volant posadil sam Darwin. Zatial sa drzim. 4. Kostaricania su velmi, velmi mili, priatelski, zlati, usmievavi, kazdy rad pomoze, kazdy rad pokeca. Vcera som sa na ulici vybozkavala s cernoskou, ktoru som pred tyzdnom stretla v autobuse domov, sli sme spolu asi 3 zastavky. Hrozne sa mi paci ako po kazdom podakovani hovoria "mucho gusto!", ale nehovoria to tak ako my, nemate za co, hovoria mucho gusto a hovoria to tak, ze im totalne verim, naozaj s plnou chutou, je na nich vidno, ze maju radost, ze mohli niekomu byt prospesni a to je strasne osviezujuce. Radi sa dotykaju, objimaju , bozkavaju (raz na lice) pri vitani. Na druhu stranu, partnerske pary na ulici skoro nevidite. Asi to nie je moc slusne a tak to ma paradoxny dosledok, ze pary sa dotykaju ovela menej jak kamarati a znami.

4. Ja som tu uplne svetly typ. Ked som vravela kamosom, ze u nas som ja ta tmava, nechapavo krutili hlavou (kazdy svojou). Udajne som blanca, blanca, blanca.

5. Moja povaha by sa tu dala klasifikovat ako kludny introvert. Je to strasna ulava. Oproti Cecham, kde ma aspon raz do roka niekdo oslovi v auobuse alebo metre, ze ci nemozem byt tichsie a nech sa ukludnim, je to krasny pocit. Sloboda vediet, ze nie som divna, ale ze je to podobne jak ludske vnimanie farieb - zavisi vlastne vyhradne na okoli.



6. Kava sa nepije poobede. Kava sa pije rano a potom o 3. Ak zhanate kavu poobede, dozviete sa, ze este nie su 3. Kavu tu piju aj male deticky, minule tu bola navsteva s rocnym synom,ktory ju cucal z flase s dudlikom. Ameliine vnucata, Faviola a Santiago, maju kazdy odlisny vkus, Favi ma radse s mliekom, zatialco Santi bez. Ku kave sa obvykle je nieco slane, empanada alebo slana bageta. Tu 3. som uz skusla, ale slane ani za nic. V nedelu som naucila Pamelu s Ameliou slovensky vyraz "kavicka, kolacik?". Tak sa ma uz teraz mozu pytat :).

7. Som v Kartagu, co je mesto polozene 1500mnm. Vsade okolo krasne hory a tak typicke pocasie je, ze svieti slnko a veje chladny vanok. Teploty sledujem pomerne so zaujmom a tak viem, ze cez den byva obvykle 22-26 stupnov a cez noc minimum cca 15. Zaujimave je, ze na to, ze ziju v meste, kde je viacmenej konstantna teplota po cely rok, Kartagincom je bud strasne teplo alebo strasna zima. Jasne, bolo aj 14 cez den, kedy som aj ja musela pripustit, ze takto som si Kostariku naozaj nepredstavovala (Petka s Vildou si to plne vychutnali, vratane takzvanej kartaginskej bruma, co je specialny druh hmly, ktora tu zcasu na cas padne). Celkovo ale to tu mne, europanke odchovanej styrmi rocnymi obdobiami, pride , ze existuje nejaka tajomna hranica, pod ktoru ked klesne teplota, cele mesto hovori "que frio!" a nad "que calor!". Moj tajny tip bude cca 21,14tich stupnoch.

8. Kostarika ma 7 vulkanov a pod sebou zlom tektonickych dosiek (aspon to mi tvrdili obyvatelia, ale ich znalosti o vlastnej zemi zriedka prekracuju to, ze vedia, ze je to najkrajsia krajina na svete :)...aj mne by to asi prislo ako postacujuca informacia :), takze je tu vela zemetraseni. Udajne 3 denne. Preto v Cartagu zriedka vidite domy vyssie jedneho poschodia a po celej Kostarike su domy specialne stavane s ohladom na zemetrasenia. Uz som mala to stastie, ze som jedno zazila. Teda, vlastne 2, len to prve bolo plany poplach, ked kocur Cocho nahanal vtaka na streche. Druhe prebiehalo asi takto - sedime pri stole pri veceri Amelia:"aa...triembla!" ja :"nic necitim" Amelia: "No musis sa velmi sustredit" ja: sustredujem sa, skenujem zem, stolicku, svoje nohy nic. Amelia: "no akoby.. taky trosku zachvev kratucky, skoro necitelny" ja: zda sa mi, ze citim nieco necitelne. To sa mi zda aj teraz. "to bolo zemetrasenie?" Amelia:"snad".

9. Zastavky autobusov skoro nie su. Snazim sa pytat, kazdy rad poradi, alebo usudzujem podl mnozstva ludi zhromazdenych na jednom mieste, ze to bude asi zastavka. Minule som takto cakala hrozne dlho na autobus, asi polhodinu, zeny co cakali so mnou si kratili cas sledovanim deti za plotom. Ludi pribudalo, skoro sme sa uz nezmestili na chodnik. Potom sa otvorili brany skoly a vsetky tety sa nahrnuli dnu pre svoje ratolesti...ja som sa vymanila z davu a sla hladat dalsie zhromazdenie.

10. Banany sa v Kostarike predavaju na kusy. V obchode mate vzdy cenu p.u. za jednotku, banan obvykle stoji cca 50 kolonov, co su asi 2 koruny. Narozdiel od tych nasich su zahnutejsie, lebo tie rovne su vraj na export. Chutia rovnako jak u nas, aj ananas :) lebo ten je vacsinou tiez z Costa Ricy. Kostarika ma nepreberne mnozstvo ovocia, ktore sa tu pestuje, vacsinu z toho som nikd pred tym nevidela. Jedine , co som zatial zistila, ze sa tu nepestuje je hrozno a velke jablka (pestuju sa tu take malinke stuple). Jablka sa inak tiez predavaju na kusy. Kiwi sa naopak predava na kila.

No chapete to?

na zaver, vyzdoba skolskej jedalne, Microondas a Tatry

Druha polka nacata

Dnes som sa dostala za polovicu svojho pobytu tu a zaroven zistila, ze uz som sa asi aklimovala. Prejavilo sa to nenapadne, ked mi voda v sprche dneska rano prisla prehnane tepla. Pre vysvetlenie, tepla voda tu netecie. Teda, ak sa spytate kostaricana, tak vam povie, ze samozrejme, ze maju teplu vodu. Pre mna, vyuzivajucu sprchu ako slabsiu nahradu sauny, ale neni ani vlazna. A potom su dni, kedy je len mrazivo studena. Teda samozrejme, skoro kazdy den je cas, kedy voda neni vobec. Uz tu kvoli tomu boli aj susedske protesty



Dnes Amelia piekla chleba neskor ako obvykle a tak sme k ranajkam mali okrem gallo pinta - teda fazule s ryzou - este cerstve sladke pecivko, co rozvoniavalo po celom dome s dezmom s guavy a miestnou kavou.

Mala by som sa zmienit o tolkych veciach, ze ani neviem, kde zacat , ale stoji za zmienku, ze moj jedalnicek obsahuje minimalne dvakrat, obvykle trikrat, ryzu s fazulou ..denne...a hrozne mi chuti, ale Petka spominala, ze to asi zalezi od Amelie, lebo nie vsade je ryza s fazulou tak dobra :) a kazdy den jem aj avokado a pijem miestnu kavu. Ta je slaba jak caj :), robi sa v comsi co sa nazyva chorreador co je, navzdory svojmu vznesenemu menu, hneda pancuska zavesena medzi dvoma drievkami.Ja ktora nase preso rano pit vobec nemozem, tak tu pijem kavu aj navecer na dobru noc. A maju aj bezlaktozove mlieko v kazdom obchode. Vraj tu ma vela ludi problem s laktozou.

Takze mam sa jak prasiatko v zite, prvotne zdesenie z toho, ze mi bude dakdo varit a nedajboze upratovat! vystriedali rozhovory "Ninaaa, vas a almorcar?" "No se, que tenemos?? " :), takze navrat do Prahy bude este tazsi akoby bez takejto starostlivosti bol. Vyhoda ale velka je, ze mam naozaj viac casu, nemusim premyslat, co si pojdem kam kupit a co si uvarim a tato rodina je velice mila stedra a pohostinna, moje zagulacujuce sa kontury bud toho svedkom.

Amelia sa o mna naozaj stara, oslovuje ma Kurnikovova alebo Sarapova (po vysvetleni preco moje meno konci na -ova), predvcerom ma nahanala po byte s hrdzavou zakrivenou ihlou, ze mi prepichne usi, lebo to je vraj to posledne , co mi chyba k uplnej dokonalosti :). Strasne dobre zaroven vari, pouziva vela dobrych byliniek, napr. koriander , ktory sa tu vola kulantne culantro.

Takisto prisla na to, ze som furt chora asi zo stresu, ze si nikdy neoddychnem , lebo furt myslim na diplomku. Je to totiz fakt, len co doberem jedny atb, tak som zrela na dalsie. Docitala som sa, ze vedecky sa zatial nevie, co ma na imunitu priamy vplyv, teda ci priamo zvysuje imunitu zdrave jedlo alebo zdravy pohyb. Stres ale vraj prekazatelne imunitu zhorsuje a to hlavne socialny stres - teda nejaky socialny tlak. Diplomka, bud na mna dobra! A nieco na tom strese asi bude. Od utorka sa snazim totalne relaxovat a nemysliet na stres a je mi fakt o dost lepsie. Dalsi dosledok je, ze som od utorka napisala 1 stranku...nejaki dobrovolnici,ktori by sa chceli pocvicit v pisani matematickych terminov?:)

Lebo ja zajtra idem do Nikaraguy. Uvazovala som nad tym dlho predlho, ale potom som si hovorila, no tak co uz, nejako to uz dopisem a ak nepojdem, tak ktovie ci toho viacej urobim. Skusenosti z poslednych 3 vyletov, ktorych som sa nezucastnila a radsej pisala dopadly totiz tak, ze ma iba stvalo, ze som nikde nebola a naopak, ked som dakde bola, tak ma to viac naladilo na pisanie. Vsugerovavam si to len? Chcem takvelmi ist? No taknech teda idem. :)...ocakavajte dobrodruzny pribeh s hranicnym prechodom...alebo radsej nieeee.....omg, hlavne nech ma pustia naspat!

V najblizsom prispevku cakajte hlavne pozoruhodnosti kostarickych obyvatelov.

Kostaricke zemiakove pole

A uz nech som zdravaaaa a nech moje oci svietia jak krumple v zahrade!

Mili moji, zlati moji,
teda vlastne maminka, ospravedlnujem sa za vysoku entropiu frekvencii, v ktorych pridavam prispevky, ale uz som raz taka (zboznujem tuto vyhovorku :). Takze moc vela som toho nepridavala preto, ze som KONECNE zacala pisat a tym sa pre mna pisanie na pocitaci stalo otravnou a neprijemnou cinnostou...trosku prehanam , ale len trosku :) a za druhe, kedze som zacala KONECNE pisat, tak travim cele dni zavreta v dome a nic nove nezazivam...opat trosku prehanem, teraz uz trosku viac...ale len trosku...
- ale DNESKA -dneska som si dala darcekovy den, teda taky den, kedy mozem robit len to , co sa mi chce a na co mam chut. Huhuu. Tak, kdo si mysli, ze som pisala diplomku, tak prehral tuto nevyhlasenu sutaz, lebo diplomku som mili moji dneska nepisala. Zato som bola s Pame - mojou kostaricko sestrou - v hlavnom meste, viete si to predstavit, dievcata z dediny idu do hlavneho mesta. Boli sme v San Jose veru veru a navstivili sme narodne divadlo, ktore je skoro jak nase, len trosku mensie :), v podstate vsetko z neho bolo privezene z Europy, okna su od nejakych viedenskych majstrov, brana od belgickych, malby od talianskych , co je vtipne je, ze aj tato malba zberu kavy je podla navrhu nejakeho talianskeho maliara, ktori ale nikdy v Kostarike nebol, tak su tam akesi nezrovnalosti , zevraj pan co drzi banany by nikdy nemal bielu koselu, lebo ze strasne spinia..



No a v divadle bol na prave poludnie jazzovy koncert nejakeho svajciara, tak sme sli. Nebolo to k zahodeniu...aj ked... no nie, spevak bol svajciar a spieval francuzsky upravene francuzske pesnicky...vlastne nielen, spieval aj nemecku hymnu..uz asi tusite, ze to nemohlo byt uplne dobre...ale muzikanti vyborni a so spevakom som sucitila, lebo takyto repertoar asi ani nemoze vyzniet dobre a este som s nim sucitila, lebo nevedel spanielsky a tak hovoril anglicky, ale tu anglicky skoro nik nevie, takze sa len on sam smial na svojich vtipoch...teda vzdy sa zasmial a v momente, ked pochopil, ze v tom ostal sam, tak nahle stichol...no, to iste sa stava aj mne...len teda vacsinou hovorime s publikom rovnakym jazykom.

Po koncerte sme sli na obed a este sme sa tak pomotkali, kupili pohladnice a kukli rychlo muzeum, ale bolo by to fajn prist znova, nech si pozrieme tu pred-kolumbijansku eru (furt som nechapala, ze preco ma Kolumbia taky velky vplyv na kulturu v Kostarike , az kym mi nebolo vysvetlene, ze to je od Kristofa Kolumba )



Doma som si zahrala na husle a pomalicky aj pojdem spat, lebo dneska mozem kedy chcem. A viacej zase zanedlho :)

tenkrat podruhe...

Svoju zbesilu blogovaciu maniu zakoncim popisom udalosti dnesnych. Kedze sa mi v Karibiku zvukovy vnem zmenil od sterea na mono, vydala som sa dneska k lekarke. Udajne mam zapal ucha, ale hlavne moje hrdlo je 'fatal'. Moje ucho je v porovnani s nim len 'rojo, rojo, rojo'.

Som presvedcena, ze to bude nasledok zapalu a nie toho, ze mi kvoli mojmu oreju vcera Amelia kupila krabicku cigariet a v snahe odocpat ho, mi jednu v nom zapalila. To teplo bolo velmi prijemne, ale este som si nevytvorila nazor, ci to stalo za to, ze moja izba teraz voni jak tretia cenova.

Kazdopadne o tejto liecebnej procedure som sa pani lekarke nezmienovala. Moje hrdlo na nej ale zanechalo tak silny dojem, ze ktovie, ci by ho cigareta predcila. Ked som oponovala, ze ma moc neboli, tak mi bolo povedane, ze to je len dobre. Tak fajn.

Dostala som teda dalsie antibiotika a v piatok ju mam prist zase pozdravit. Okrem atb som dostala este 5 tabletiek jednych a 6 dalsich liekov. Co ma uprimne prekvapilo je, ze v lekarni mi skutocne dali odstrihnutych 5 a 6 tabletiek bez krabicky ci pribalovych info. Skoda, ze som si onehda nevyzdvihla ten Mucosolvan, celkom by ma zaujimalo, do coho by mi ho odliali.

Citim sa ale dobre, pripravena na pracu a pisanie (ako je zrejme z blogu :). V piatok tu ma byt velky universitny hudobny festival. Tak mi drzte palce, nech mozem salsovat odusu, papeeeenki :)!

Los caribeños

Tak a z karibiku nemame jedinu fotku! Vsetci nas varovali, ze je to tam mierne nebezpecne, tak som si nebrala telefon, ale zato sa nam sli oci vyocit (jak take vyocenie vyzera radsej prilis neskumajme).

Pri spatnom pohlade sme sa zhodli, ze Karibik sa niesol v chuti ranajok. Obvykle sme tak do 12 ranajkovali a to majestatne. Palacinkami ala Pankekes robenymi Petkou a Vildou, s mangom, ananasom, bananmi, medom, kavou a vsemoznymi dalsimi pochutinami.

Pozicali sme si aj bicykle a vydali sa na nich po pobrezi az k narodnemu parku (12km), kde sme stretli lenochoda, ku ktoremu by sa dala vyrobit smerovka a opice. Nadherne bezlude plaze s palmami a buracajucimi vlnami iba umocnovali nas dojem, ze ak by bolo este aj slnecno, tak by nam z tej nadhery ruplo v bednickach.

Urobili sme si aj 3hodinovy vylet do Panamy, kde sme ochutnali panamske pivo (zial), kupili dva panamske rumy (vdakabohu) a navstivili indiansku dedinu (howk). Tento ojedinely zazitok poskvrnili colnici, ktori mi ako spomienku na panamu nechali v pase 15 dnove kostaricke viza...
Amelia sa mi posmieva, ze za par dni budem 'mojado' - co je termin, ktorym sa oznacuju ilegalni mexicki pristahovalci v USA. Pan honorarny konzul mi poradil, nech v priebehu 15 dni dakam zase odidem a ze vraj mi potom daju zase 90 dnovu peciatku. Vynikajuca zamienka na cesty mimochodom :)! (ako taka cesta mimochodom vyzera tiez nechame na predstavivosti...bude to ale cosi podobne ako cesta samochodom, ktory viacej boci.)

V nedelu sme sa vsetci opat stretli v mrazivom a mrholiacom Cartagu a v pondelok som Petke s Vilim zakyvala na rozlucku. Mozete sa na nich uz coskoro tesit a urcite vam porozpravaju viac.

Bola to s nimi pura vida!

Stredajsie stretnutie

Cely tyzden som ale okrem mimozemstanov napato ocakvala aj Petku. Najprv v piatok, potom v nedelu, potom v utorok. Urcite si viete predstavit udiv, ktory ma zachvatil, ked naozaj v utorok prisli.
Toho vecera bolo obzvlast mrazivo (rozumej cca 15 stupnov) a Petka s Vilim the Medvidek boli po nikaragujskom pralese v nefalsovanom teplotnom soku.
Amelia nas nakrmila, pozicala aj od brata (svojho) matrac, aby sme sa vsetci spokojne vyspali. Ja som sa vyspala skvelo, lebo som sa na chvilu zbavila svojho konkavneho matracu a duo vyzeralo tiez spokojne. :)

Spomenula som si, ze Vili sa nerad ukazuje v plnej krase na fotke, tak som si ho dovolila trochu upravit.

Pondelnajsi vylet

Kedze diplomka nema nozicky, v pondelok som sa musela pridat k vyletu do narodneho parku Tapanti.
Auto vezuce dalsich zahranicnych studentov bolo plne, tak sme museli ist do Orosi autobusom. Z Orosi, kedze auto bolo plne, sme pristupili. Uplne najlepsim zazitkom bola cesta v otvorenom kufri k narodnemu parku. Ten vyhlad bol nepopisatelny a nosy ucpate prachom z cesty a strpnute nohy zanedbatelnostou.

kostol v Orosi


Park bol prekrasny, musim od spoluziakov vypytat dalsie fotky.
Ti zabavychtivi z nas sa brodili riekou (fotak som nechala v aute), aby sme zistili, ci tadial vedie cesta k vodopadom. Viedla ale len pre motyle a im pribuzne stvorenia. Nadherne..nemam inych slov ako Perrrfecto!


zvieratko zvane 'Pisote', o ktorom som presvedcena, ze si kostaricania vymysleli (to zvieratko)

riecka zvadzajuca na brodenie

Sobotnajsi vylet

Tak sa konecne dostavam k tomu, aby som cosi pripisala. Mam sa tu bajo zuzo, inteligencny kvocient sa mi tu prisposobil schopnosti mojho vyjadrovania v spanielcine. Teta Amelia, u ktorej byvam, ma rada napodobuje, na co jej staci to, ze chodi po byte a hovori "perrrfecto, perrrfecto". Predminuly vikend ma zobrala na vylet, najprv sme sa boli kuknut v katedrale de los Angeles, kde je cierna soska Madony, ktora sa zjavila indianskemu dievcatku v lese, ktory tu bol a ked si ju vzala domov, zakazdym sa vratila na svoje lesne miesto. Tato zazracna madonina vytrvalost bola miestnymi pochopena tak, ze les sa musi vykacat a Madone postavit katedrala. Mne by sa viacej pacilo v lese, lesy su tu prekrasne, ale uskladnena Madona nie som, tak si prinosy netrufam posudit.

Zaujimava bola vystavka veci, ktore ludia Negrite nosia: kopec roznych medaili ako vdaku(napriklad z barmanskych sutazi), potom sosky domov a lietadiel - priania ohladne majetku a potom prietrz casti tela, s ktorymi maju darujuci problem. Takze tam su vytriny s kopcom ruk a noh a oci a usi a bruch a zaludkov a srdc a zubov a ktoviecoho este... velmi..netradicne.

krcma pri kostole, uplne Slovensko


moja kostaricka 'rodina', chlapec je Esteban -frajer Pamely - ta tu inak prave cvici na husle Rhapsody in Blue :)

Nasledne sme boli kuknut kavove policko Estebanovej mamy. Zaujimave, ze z kavy sa da jest cervena duzina, v ktorej su zrnka zabalene. Nie ze by boli chutne, ale jedle budu. To na fotke neni Estebanovej-mamy-policko, ale nejake ine nahodne polickopo ceste, pred tym, jak mi dosla baterka v mobile.