Los caribeños

Tak a z karibiku nemame jedinu fotku! Vsetci nas varovali, ze je to tam mierne nebezpecne, tak som si nebrala telefon, ale zato sa nam sli oci vyocit (jak take vyocenie vyzera radsej prilis neskumajme).

Pri spatnom pohlade sme sa zhodli, ze Karibik sa niesol v chuti ranajok. Obvykle sme tak do 12 ranajkovali a to majestatne. Palacinkami ala Pankekes robenymi Petkou a Vildou, s mangom, ananasom, bananmi, medom, kavou a vsemoznymi dalsimi pochutinami.

Pozicali sme si aj bicykle a vydali sa na nich po pobrezi az k narodnemu parku (12km), kde sme stretli lenochoda, ku ktoremu by sa dala vyrobit smerovka a opice. Nadherne bezlude plaze s palmami a buracajucimi vlnami iba umocnovali nas dojem, ze ak by bolo este aj slnecno, tak by nam z tej nadhery ruplo v bednickach.

Urobili sme si aj 3hodinovy vylet do Panamy, kde sme ochutnali panamske pivo (zial), kupili dva panamske rumy (vdakabohu) a navstivili indiansku dedinu (howk). Tento ojedinely zazitok poskvrnili colnici, ktori mi ako spomienku na panamu nechali v pase 15 dnove kostaricke viza...
Amelia sa mi posmieva, ze za par dni budem 'mojado' - co je termin, ktorym sa oznacuju ilegalni mexicki pristahovalci v USA. Pan honorarny konzul mi poradil, nech v priebehu 15 dni dakam zase odidem a ze vraj mi potom daju zase 90 dnovu peciatku. Vynikajuca zamienka na cesty mimochodom :)! (ako taka cesta mimochodom vyzera tiez nechame na predstavivosti...bude to ale cosi podobne ako cesta samochodom, ktory viacej boci.)

V nedelu sme sa vsetci opat stretli v mrazivom a mrholiacom Cartagu a v pondelok som Petke s Vilim zakyvala na rozlucku. Mozete sa na nich uz coskoro tesit a urcite vam porozpravaju viac.

Bola to s nimi pura vida!