tak dneska ma o5 Korea prekvapila, kedze mi uz ostavaju len tri dni, rozhodla som sa, ze si zajdem domesta nieco pokukat,bola som v labe do pol 10 a potom sla na metro, ale musela som sa vratit (kvoli jednemu panovi, co zobral. Neviem, akoto urobil, ale zaposobil na mna tak sugestivne, ze mi to nedalo a zastavku som sa vratila, aby som mu cosi mohla dat...zaujimave,mozno to bude tym, ze to bol prvy zobrak, ktoreho som v Korey videla, tak cloveku hned naskoci, ze ten sa uz musi mat hrozne zle...alebo jeho styl odlisny od nasich zobrakov, voci ktorym sa po istom case clovek stane viac menej imunny...tento pan zobral v stoji a do dlani a este sa kazdemu okoloiducemu,ako tu slusnost kaze, poklonil)..No a potrebovala som rozmenit nejako peniaze, tak som si sla kupit gumicku- moja prinesena skoncila cez vikend v jimjilbane-korejskych kupeloch-ale som hrda na nu i na seba, ze sme to spolu tak dlho vydrzali- ale teda chcela som si kupit 4 gumicky, tak pridem k pokladni a zaplatim a vidim, ze pani mi vydala ovela viac,tak sa branim, naco mi ona vysvetli, ze 3 gumicky mi dala za cenu jednej a stvrtu zadarmo...hm.. Tak sa rozhodnem, ze ked uz som nesla do mesta,tak sa poprechadzam po okoli a skusim, ci by sa aj tu nejake drobnosti nedali kupit.Vojdem do nejakeho obchodiku,kukam a vidim pekne tricko podla cedulky za 80korun, tak kupim, ale slecna chce len 40,lebo ze predsa dneska maju zlavu...hmm..tak idem, naodporucanie japonky kupim v takom kozmetickom obchodiku nejake drobnostky a slecna mi do nakupu nahadze vselijake vzorky a pri odchode mi daruje dazdnik, akoze ze som im spravila taky velky nakup(=200sk)... nasa spolocnost ma vychovala pristupovat ku vsetkym operaciam tykajucich sa mojich penazi a cudzich ludi s opatrnostou a istou davkou nedovery, a chvalabohu zato,inac by som asi mala tak na fazulove supy(s makkym s). No na druhej strane je dost smutne, ze ked mi dava niekdo nieco zadarmo a vlastne bez sledovania hocijakeho zisku pre seba (vidia ze som cudzinka, tak ani s nejakou dlhodobou loajalnostou pocitat nemozu), tak to vo mne hend ako prve spusti podozrenie, ze co za toasi ten clovek chce.Je dost prijemne si uvedomit, ze v Korey zato nikdo nic nechce. A zaroven celkom uzitocne:)... vcera mi este ujo k nakupu prihodil kitkat a dneska, ked sme boli na obede, za mna platil nejaky kamarat kolegov, ze predsa ma vidi prvy a zaroven posledny raz, tak to sa tak musi ... No, tak koniec moralnych dumiek :)

Vikend bol uplne uchvatny, sice lialo asi zo vsetkych nebeskych konvi, ale stalo to zato.Inac, pokazil sa mi vo vetre a dazdi dazdnik (v korei uz druhy:),takze mi tento dnesny novy darcek bodol:). V piatok bol narodny sviatok,korejci oslavovali oslobodenie od Japonska a tak sme sa uz rano s Japonkou Megu isli oslobodit od Seoulu a vystartovali smer Gyeongju. Gyeongju je asi 350km od Seoulu na druhej strane korei. Je to starodavne hlavne mesto antickej rise Silla, a v 8.storoci v nom zilo udajne milion ludi. Nachadzaju sa tu vsetky mozne starobyle budovy, chramy a hrobky, ktore vyzeraju ako take kopceky...Je tu aj udajne najstarsie observatorium na svete..no lahoda.. Takze sme rano vystartovali zo Seoulu, pocasie jak z reklamy na leto,takze ma ani nenapadlo , ze by to i mohlo byt inak.Teda asi do pol cesty,kedy zacalo ukrutne liat a auta sa brodili v prudoch vody do polovice kolies..ked sme prisli asi po 5 a pol hodinach do Gyeongju, jedine, co sa dalo robit bolo ist do muzea.. Muzeum bolo fajn,ale jeho hlavnou nevyhodou boli zatvaracie hodiny o 7, co nas prinutilo vratit sa spat do dazda..premoceny ruksak aj s pengami, sme sa rozhodli vysusit v jimjilbane.A to vam je nieco ten jimjilban. Su to take kupele+sauna,kde sa plati vstup na 24hodin a clovek sa tam moze dosytosti saunovat a masazovat a ktovieco este ale hlavne aj spat. Takze uplne premocene sme dosli do jimjilbanu,boty sa odkladaju este pred vstupom a v celom komplexe sa chodi naboso, nasledne sme zaplatili vstupne asi 130sk , za co sme nafasovali ruzove supravicky, taku koselu a kratasky, v ktorych sa po celom dome chodi. Muzi chodia v modrej. No, tak sme sa osprchovali, nahodili supravicku a isli do sauny, sauny boli 2. Su v tvare miestneho observatoria, sedi sa na zemi na rohoziach a po stenach je rozprestrete jedlove drevo,takze to tam aj krasne vonia. V tej horucejsej saune-cosi okolo 96 stupnov- aj pecu vajicka a ovocie, z ktoreho sapotom robi dzus:). Po dostatocnom sauneni sme sa zacali obzerat po mieste na spanie.Na 3.poschodiboli zenske a muzske spacie miestnosti ale boli uuplne obsadene, tak sme si vzali matrace a lahli si pred bufetom a dobre sa vyspali. Rano sme ranajkovali na drevenej terase na spolocnej hupacke.
Kedze ale furt prsalo,rozhodli sme sa nevynechat UNESCOm chranene pamiatky Gyeongju a nasledne ist na den do klastora. Budhisticky chram Bulguksa ako aj sediaci Buddha vytesany z kamena boli uchvatne a lejak a hmla im dodali aj istu mystiku :)..
no a nasledne sme sa vypravili na pobyt do budhistickeho klastora, ktory sa specializuje na vycvik stareho bojoveho umenia Seonmudo...bolo to tam carovne,ale podrobnejsie az ked budem doma,len nacrtnem,ze to zahrnalo Seonmudo, ranne vstavanie o 4,spevy a 108 poklon Buddhovi,tradicne budhisticky nedelny obrad ranajok a cajovy obrad, rozhovor s majstrom,vylet dodalsieho klastora a k podvodnej hrobke krala Munmu, vylez na skalu a ...
potom v nedelu vykuklo slniecko, tak sme uplnou nahodou videli prekrasne lotusove pole a starobyle hrobkya este znova muzeum a o 6:40 sme sa pobrali domov..no pobrali..skoro nam usiel bus :)...

ale vsetko dobre dopadlo a autobusar to tentokrat v suchu stihol do Seoulu za 3hodiny 50 minut...Inac sposob dopravy je tu tiez dost jedinecny..chodi sa bez obav na cervenu, hlavne v noci..jedine pri neprehladnejsej krizovatke si to par vodicov rozmysli a pocka, pruhy sa tiez neberu moc vazne..ale ako som sa docitala na oficialnej stranke korejskeho turizmu "Boh dopravy sa usmieva na Koreu a nie je tu zdaleka tak vela dopravnych nehod ako by mohlo byt". Autobusari , aj podla renomovanych zahranicnych sprievodcov, predstavuju este osobitu skupinu. Ten nas jazdil s neochvejnou istotou jazdca formuly 1,ktoremu pre prekrocenie rychlostnych limitov zhabali licenciu...ale nebala som sa :) ..vlastne som celu cestu spala a zobudila sa len dvakrat.Najprv , ked cely autobus tlieskal a krical,lebo korejci vyhrali baseballovy zapas (prirodzene v autobuse, aj ked bol tej najnizsej triedy-sporim, sporim-nechybala telka)a druhykrat, ked cely autobus tlieskla a krical este viac,lebo korejci vyhrali v badmintone:).
a
Tak to je zatial vsetko,zvysok dorozpravam, ak to niekdo take zvasty bude schopny pocuvat :),predsalen neico preskocit sa da jednoduchsie ako mna pretocit dopredu..a este tomoje obsiirne rozpravanie..ale tak..teste sa, ja sa tesim

inac, zahada,to neviem,cisom vam pisala, ale mne sa tu od prichodu snivali same nocne mory..a od budhistickeho klastoru sa mi uz ziadne zle sny nesnivaju :)..asi to na moje podvedomie malo blahodarny ucinok

a este dalsi, nie az tak prijemna zahada je,ze moj mrtvy zub sa vobec nesprava akoby pokorne prekrocil brehy Styxu...nemozem na nom jest a este ma boli,ked jem daco stiplave (=korejske jedlo) alebo studene... No,pevne verim,ze sapo svojej smrti budem k svojim blizkym chovat ohladuplnejsie!

uz iba posledna zahada :))--- neviem,ci je mozne, ze stiplave jedlosposobuje nejaky druh zavislosti, aleako som najrprv mala ku korejskej cervenej omacke znacny respekt,teraz pri jedle ako prve siaham po tych najsvietivejsie cervenych veciach na stole...nam mnammmm!!!!!!

prjemny vecer vsetkym (predstavte si hlas hlasatelky SR1)..Dneska si vypozerate prvy a jediny diel blogovej adaptacie pribehu "Zazitky z vikendu"...ehm ehmm..Vikend bol vskutku nabity novymi nepoznanymi zazitkami, ...no tymto stylom by mi to trvalo 38 hodin,takze preladim na funradio : takze vikend super, v piatok sme vystartovali, strasne horko,dobry rafting, v strede raftingu nas nechali skocit si zo skalky do rieky, takze zuzo, po rafte sa k nam pridal aj havny ucitel, vztah nasho hlavneho ucitela a ostatnych ma neprestaval udivovat a mierne som nevedela, ci aj ja sa mam k nemu spravat ako k sultanovi-vladce nas,slunce nase jasne-...ale je na mna velice mily a na nich dost prisny, tak kdo sa ma v tom vyznat..no potom sme vstupili do demilitarizovanej zony-to je zona pri severokorejskych hraniciach, kde sa da vojst len na specialne povolenie-tesne po rozdeleni patrila severnej korei-nas profesor tam ma znameho byvajuceho v jednej dedinke,tak sme povolenie lahsie ziskali. Hrali sme fotbal a isli k tomu znamemu do jednej z poslednych tradicnych dedin v Korei,boli vsetci prekvapeni, ze sa este niekde zije starym stylom.Na mna to posobilo ako taka modernejsia dedina, tak som nevedela zdielat dych historie, ktori sa vsetci tvarili ze na nich dycha.


Mali sme veceru vo velkej stodole.Na veceri nechybal pes, na obrazku byvaly pes v popredi, z ktoreho sa teraz v najhorucejsich dnoch pripravuje tradicne jedlo. O psovi som sa ale dozvedela po veceri. teda, mne z neho nedali a este bolo velmi tazke vymamit z nich informacie...niekdo mi povedal, ze to je pes, niekdo, ze to neni pes a niekdo , ze to neni normalny pes, ze to je iny druh, no... ale vzadu v klietke boli urasteni 3 hafani, mne celkom vyzerali ako normalne psy, ale neviem jaky to je druh, pes jedly, alebo co... Este bolo zaujimave, ze ked som zacala po veceri skladat veci zo stola, ako vsetci ostatni, tak ma nutili ist von a pridat sa k smotanke=ucitel + jeho znamy, u ktoreho sa to konalo. Ked som sa vzburila, ze co by som tam s nimi asi tak robila a ze predsa chcem pomoct, tak mi vysvetlili, ze ak chcem dodrziavat spravne tradicie, tak korejske dievcata v domacnosti pomahat nemozu. Do svadby vraj v domacnosti nerobia nic a potom po svadbe robia vsetko. To musi byt asi celkom sok...ale mozno vobec nie, tu su niektore veci uplne inac, ale vyzera, ze funguju vlastne rovnako dobre/(pripadne zle).
Po veceri sa vonku rozbalil kotuc akejsi celofanovej matrace ako z Filmarika a Filmusky, preniesli sa tam vselijake pochutiny a dlho sa pilo a konverzovalo. Vsetci boli rochu nervozni, lebo ked im nalieva ucitel , tak nemozu odmietnut (ja som sa dodrzovania tohto pravidla vzdala) a ucitel nalieval dost stedro, ale nakoniec to vsetci bez ujmy prezili a radostne sme odisli do domu,
kde sme spali a to sa mi velmi pacilo,ze som si mohla vyskusat ako v Korei normalne vyzera byt. Myslim, ze matematicko logicka funkcia na predstavu korejskeho bytu je logicka 1-nas byt.(...sledujem,ze 12 hodin v labe mi uz pomaly udiera na mozog...) V izbe, ktoru mi velice milo pridelili (ostatni spali vsetci spolu, teda ucitel samozrejme nie), by sa za vybavenie dalo pocitat linoleum a lampa. Inac nic. Neviem ako dlho by si tato izba udrzala tento stav,ak by spadala pod moje vlastnictvo..ale hrubym odhadom tomu davam 3 minuty. V tomto duchu bol zariadeny cely byt a je to udajne absolutne typicke pre korejske domacnosti. Jedine, kde je viac vybavenia je kuchyna. V obyvacke telka a gauc a v izbach maximalne skrina. Korejci sedavaju na zemi, takze ziaden stol ani stolicky neni potreba. Spi sa na takych presivanych hrubsich dekach, ktore su cez den poskladane v skrini.Zakryva sa takou lahsou prikrivkou a vankus je taky valcek plneny nejakymi drobnymi okruhlimi vecami. Dlho do noci sa gamblovalo, hral sa poker a nejaka tradicna korejska hra s kartickami, ale najvyssie vklady boli okolo 20 korun..zial, nikdo nemal moc sil mi vysvetlovat pravidla, takze som pomerne skoro odisla spat zaco som bola neskor vdacna...
O 6 rano ma zobudil dedinsky rozhlas, ktory ako naschval sidlil vo vedlajsej budove.Trikrat po sebe zopakoval rozpis dna, ktoremu som nastastie nerozumel a tak sa nemusela zapojit do planovanych spolocnych praci.
..Ranajkovali sme stiplavu polievku a ryzu a nasledne vyrazili smerom k hraniciam.najprv sme boli v tunely, ktory vedie do severnej korei. Po korejskej vojne kopal nejaky juhokorejsky rolnik na poli a vsimol si, ze zrazu ma ta zem uplne iny zvuk, zdalo sa mu to podozrive, tak to niekam isiel oznamit a proste zistili, ze severna korea kope tunel, aby zo zeme napadla juznu.Tak sa juhokorejci na ten tunel z boku napojili a prepadli tam tych severokorejcov.Tak v tom tunely sme boli.Bola to taky dlhy jaskynovity tunel pod zemou, ak by cloveknevedel o co ide, tak nic moc zaujimave, ale v ramci tych okolnosti to malo silu.
Nasledne tam bolo male muzejko s vecami, ktore nasli v tunely. No, uz vtedy mi zacalo byt toho vsetkeho nejako dost smutno. Proste, krajina sa bez vlastnej vole rozdeli a polovica naroda ma taku smolu, ze ostane pod jednou z najvacsich krutovlad na svete. No hrozne. Potom sme sa boli pozriet na severokorejsku hranicu z takej akoby vyhliadky..no, ostnate draty, proste hranica ,okolo vrchy, zase nic na pohlad zaujimave, ale ked si clovek predstavi, ze taky kusok,co clovek prejde za 5 minut, deli na cely zivot cloveka od slobody a nejakej nadeje...
tak to na mna dst dolahlo , navyse bolo asi 40 stupnov v tieni,tato cast je v lete najhorucejsia a v zime najstudenejsi a konali sa tu jedny z najkrutejsich bojov pocas korejskej vojny....no, nic pekne...ale urcite podstatne vediet
Nasledne sme sa uz iba zastavili v nejakej domackej restauracie na obed, mali tam ryby zijuce v takych kadiach a akvarkach a ked bolo treba nieco vylovili.Inac to bolo hned nad riekou, tak vraj vsetky tie ryby pochadzali odtial.
Po obede sa s nami ucitel rozlucil a mne daroval akysi strasne vzacny darcek. Tradicnu korejsku skrinku na sperky vykladanu perletou...
(bolo mi jasne, ze protesovat nema cenu, uz toboz nie vysvetlovat, ze ziadne sperky nevlastnim, tak som sa mu hlboko uklonila a podakovala) no a nasledne sme sli naspat do Seoulu, cesta trvala asi 3 a pol hodiny, tak som si aspon dobre pospala ....



V nedelu bol naozaj prijemny den, stretli sme sa s Japonkou Meg,
a isli najprv na trh Dongdaemun, ktory je jeden z najvacsich v Seoule, trh bol skvely, zivy a predavali vsetko mozne (vacsinou veci, ktorych pouzitie si u nas neviem predstavit: rucne vyrezavane peciatky, vejare, oblecenie pre babky vo velkosti cloveka,etc:), tetky sa predhanaju, ktora by ti ponukla nieco lepsie na jedenie..no fajn, len som nejako zabudla ranajkovat a nemala som vodu a opat 40stupnov, tak mi v jednu chvilu doslo, ze bud si cupnem, alebo odpadnem.Prvy druh pohybu som vyhodnotila ako prijemnejsi, tak som cupela v strede trhu a bolo mi velmi fajn, ale postavit sa neslo. Nakoniec mi Meg skocila pre vodu a dzus a tym ma zachranila od celodenneho cupenia pri stanku s podprsenkami. Inac kupila som si 5 podprseniek (podrobnejsie sme sa dostali len k podprsenkovemu sektoru trhu, ked mi doslo zle, inac neviem,jak by to pokracovalo, 12 vejarmi mozno). Kazda podprsenka stala 20 korun, takze to bol good deal. Inac jeden typ je uplne fajn a korejsky vhodny, lebo sa zavazuje okolo krku. Takze kdo chcete podprsenku, kupte si letenku do Korei..:)..nie , kdo chcete podprsenku, tak mi napiste, mozem tam este buduci tyzden skocit. Inac oblecenie v Korei, to je este samostatna kapitola, tak tu si nechapm na potom. Takze z trhu sme sli na obed-kimpap, mnam mnam a potom sme boli v obrovskom knihkupectve uplne napratanom ludmi..to ma prekvapilo, taketo knihkupectvo som este nevidela.Za prve teda obrovske, ale mas ludi a ludia si vezmu knizku, sadnu si do tureckeho sedu a citaju na zemi.
No a na zaver sme sli na ostrov na rieke Han,ktora je siroka ako dvakrat najsirsi Dunaj a na ostrove su 2 zastavky metra. Bolo tam kopec ludi sediacich na pobrezi a piknikujucich a vyzeralo to tak lakavo,ze sme sa museli pridat a rozpravali sme sa pri rieke az do noci.

Ahooj mami, verejne sa kajam, ze nemozem dodrzat slub, ze sem dneska pripisem a dam fotky ohladne vikendu, z dovodu zvysenej gravitacie mojej postele (alebo v tom ma prsty ten ruzovy zajac!), neda sa inak, musim ist akutne spat, pardon,pardon, ale umysel som mala dobry, odchadzala som uz o 9 z roboty, ze pojdem domov pisat, zial to moj veduci (na obrazku v precitenom duu so mnou) pochopil ako ze som nedostatocne motivovana k praci a asi ma nieco trapi a tak sa ako prekvapenie rozhodli odist so mnou a vziat ma na karaoke,teda ono sa to nevola karaoke ale nejako inak, ale rozdiel medzi karaoke a tym inym je iba v nazve (Korejci jednoducho nemaju radi japonske veci), no a bola to velka sranda, teda boli sme len chvilku, asi to totiz pre nich neni uplne najlepsia zabava, ale ocividne ma chceli nejako rozveselit a ja som im uz minule povedala, ze rada spievam a rada si karaoke s nimi vyskusam;ocakavala som od toho exoticky zazitok,ktory sa mi naozaj vyplnil. Takze, vyzeralo to tam tak, ze to boli take oddelene miestnosti, pri hlavnom vstupe zaplatite nejaky poplatok a potom kazda skupina dostane pridelenu svoju viac-menej zvukotesnu miestnost a tam si vybera pesnicky.
Vyber dobry:), vsetky hitovky, ale hlavne sa mi samozrejme pacili korejske ocividne velmi popularne songy. Do toho sa premietaju uzasne srdcervuce korejske videoklipy a spieva sa a tancuje, boli sme tam 4 ludia+ 2 tamburiny, cha chaa, a neni to spojene so ziadnou krcmou ani nicim, proste, cosi ako ked ide clovek na squash,len su tam mikrofony a reproduktory. :) Takze aspon pre mna velka zabava, odusevnenost, ktoru vkladali do tanca a spevu bola vskutku obdivuhodna.
No ale kazdopadne to prekazilo moj povodny zamer ist domov a pisat a teraz je uz po polnoci a musim, naozaj musim ist spat. Tak zajtra uz snad naozaj,
papappapappaaaaa

no ozaj,este vam na zaver ta masina vyjadri svoj nazor o vasom speve, tak to je tiez vcelku sranda

inac,moji kolegovia sustavne usilie najst nejaky prekladac,co by im prelozil moj blog,lebo ich ohromne zaujima, ze co o nich pisem..zatial sa im podarilo vyzistit jedine, ze je to v nejakej divnej slovencine :)), takze :

This sentence is specially dedicated to my extremely skillful and unbelievably nice colleagues at ASIC! Komapsumnida (sorry I don't have the Korean keyboard here) for your care ^^!!!

vsetkych vellllmi zdravim! :) dnes len velice rychlo, lebo akosi nestiham a v mojom idealnom plane som uz hodinku spiaca, takze "pali pali", jakhovoria Korejci. Dneska mi bola nainstalovana korejska klavesnica, na otazku, kdo ten pocitac pouzivalpred tym, ze nepotreboval korejstinu,mi boopovedane, ze ho nainstalovali v anglictine specialne kvoli mne, no nie su zlati? Su. Az prilis si myslim, problem je, ze su strasne mili a so vsetkym by mi najradsej pomohli a vsade so mnou chodili,len nemaju moc casu (o sposobe travenia casu v praci som uz pisala). Takze dneska som si uz mohla skusat pisat na klavesnici korejsky, co bola velka sranda, kazdopadne citanie je o dost lahsie. Nuz, od minuleho piatku som sa mla nepochybne velmi dobe, ale tak polovicu toho si uz nepamatam (no sice tak 3/4 som travila v labe, takze vlastne pamatam:), ale najprv sme boli v sobotu na spominanej Mumii3, bola to samozrejme velka somarina, ale ocakavala somo dost horsie, takze som sa prijemne bavila, chlapci boli naopak sklamanai, lebo videli Mumiu 1 aj 2 , a tretia sa im uz nepacila, predpokladam, ze aj mne by sa mumia dost rychlo okukala. No, ale co bol pre mna vacsi zazitok je, ze kino bolo v budove o 10 poschodiacha 9 poschodi,obrovskych, z toho bola len elektronika, v zivote som tolko elektroniky nevidela pohromade, uchvat,ale to furt neni ten zazitok :), takze boli tam na 10. poschodi hracie automaty, tak oni ci sa chcem zahrat, tak vravim, ze ani nie, ale dali mi hrat nieco, odkial vyskakovali zvieratka a ja som ich gumenym kladivom trepala po hlave (som rada, ze tak lahko moji kolegovia pochopili vyvinovy stupen mojej mentality, samozrejme ma to bavilo), no ale bol tam taky automat, kde su plysaky a clovek musi smerovat take klieste a vytiahnut plysaka, o com som bola vzdycky presvedcena, ze je nemozne.Tak Song Jun, ktoreho vidite na fotke rovno jedneho vytiahol a mal z toho uzasnu radost, tak som sa len modlila, aby mi ho nahodou nechcel venovat, lebo to by bola dost zla situacia, lebo sa mu plysak ocividne pacil. Je to nejaky medved,kamarat Miss Kitty (ci jak sa ta sikmooka cica vola).No, ale pochvili vyzeral smutne(Song Jun, nie plysak) a odisiel znova k automatom a na prvykrat vytiahol dalsieho a daroval mi ho. Takze uz mam v izbe 2 plysakov.Ruzoveho plysoveho zajaca som nafasovala ako vankus (neda sa na nom prirodzene vobec spat, ale s vdakou som ho prijala). V podstate, az teraz si uvedomujem aku mam skvelu izbu a aky je to tazky nadstandard, az ked to porovnam s ostatnymi. Moja izba m 3x3 metre, co je tazky nadpriemer na studentsku izbu, moja postel je normalnej "europskej" dlzky,co je udajne tiez velmi atypicke, normalne sa spi na zemi,alebo na posteli o 30cm kratsej.

moja ulica

Mam ladnicku(ktoru som omylom vypojila prvy den, ked som zhasla celu zastrcku a dalsi den mi za ten svet neslo do hlavy, preco mam zo spodu uplne mokry kufor a veci v nom;).Dostala som prikryvku aj zajaca (vsetci ostatni si musia kupit, alebo pozicat od kolegov,dokonca aj v lacnejsom hoteli clovek nemusi dostat prikryvku ani vankus). Mam vlastnu sprchu,povodne som si myslela, ze ma ukratili,lebo sprcha je nad zachodom,a uz sa mi prirodzene podarilo si osprchovat toaletak,ale v skutocnosti vacsina ubytovani ma iba spolocne umyvarky, takze opat tazky nadstandard a co je uplne skvele-mam okno! Sice z neho neni nic vidno, ale oddeluje ma to od vacsiny obycajnych smrtelnikov naproti, ktori ziadne okno nemaju. Takze luxus, ale povodne som o nom ani netusila..takze aj to je uzitocne pre mna si uvedomit, ze moze byt zlato,co sa neblysti :). Inac je to tu nejake ubytovanie, kde vacsinou byvaju studentky, je to iba pre dievcata a mam taky elektronicky klucik a kedykolvek sa sem dostanem. Kose su separovane , ale este sa mi nepodarilo zistit, co je naco, vzdycky je vo vsetkych kosoch vsetko...mozno separuju podla nejakych inych kriterii ako som zvyknuta...napriklad podla farby?/
V nedelu som bola s jednym Cechom, ktory sem prisiel kvoli taekwondu, v kralovskom palaci, fakt krasny!(palac... aby bolo jasne) a potom sme boli vo Folk Museu a potom na jednej hore, z ktorej bol uuplne krasny vyhlad na cely Seoul a ma prekvapilo,ze to bolocelkom strme, ale stari ludia,ako nic vychadzali hore a akurat zapadalo slnko, takze tam bolo naozaj paradne. Ak by ale niekdo chcel fotky, tak musi vysvetlit fotaku, ze od neho neni pekne, ked sa mu vybiju baterky uz pri kralovskom palaci;

Dalej plynul tyzden v praci, stretla som sa s jednou Japonkou, ktora tu je cez rovnaku organizaciu, tiez fajn, boli sme pokecat a dalisme si pivo a este pred tym sa ma v maili pytala otazku"Can you drink?" Tak si vravim,ze asi moc nevie anglicky a mysli "Do you drink?",ale nasledne mi vysvetlila, ze kazdy 4.clovek v Japonsku nema gen,ktory umoznuje rozkladaniu alkoholu, takze niektori ludia naozaj nemozu pit.Mam takeho jedneho kolegu,ten si da pol piva a je cely cerveny aneni mu dobre..tak to musi byt asi celkom tazke...Este mi Japonkapovedala, ze vsetci Japonci sa odia s modrou skvrnou na zadku, ktora mizne az ked maju 16-20rokov,nazyvaju to'mongolska skvrna'.Ked som vyjadrila udiv, tak mi odporucila,ak uvidim male korejske dieta, nech si ho urcite prehliadnem.Nejako si nie som ista, ci by to fungovalo a ci by som na nieco ala: "Dobry den, pani mamicka, ja sa iba kuknem Vasmu dietatku na zadok, neva?", nabrala odvahu. Este sa mi stala zaujimava vec,po stretnuti som musela ist domov taxikom,lebo uz bola jedna a metro chodi len do 12, ale neni to problem,lebo taxikom chodia vsetci,maldi stari a je ich tu vela a su lacnejsie jak u nas, takze idem taxikom,a zrazu taxikar vravi,ze on si polietol cestu a mame ist inakadial, tak si v duchu vravim,ze to je smola, ze budem platit zbytocne viac, tak prideme, je to 6800 won~115Sk, takmu to chcem dat a on,ze nie,ze to bola jeho chyba, takze to dame na 4000won=80Sk(normalne ta cesta stoji tak5000). Tak z toho som bola uprimne milo prekvapena..vacsinou je clovek u taxikarov skor podozrievavy,ale tu je to fakt zvlastne,tu maju ferovy pristup snad vsetci, v restauraciach neni obvykle sprepitne a tak vydavaju do posledneho wonu, vzdycky su vsetci mili a uctivi a neni mozne,ze by cudzincovi dali vyssiu cenu len preto,ze nic nerozumie a mohli by to vyuzit(aniprenic ine), a myslim,ze to budi velmi prijemnu atmosferu, ked sa clovek nemusi furt obavat,kdo ho ako chce osklbnut.

vyhlad z jedneho kopca v strede Seoulu(nie z tej spominanej hory)

Nuz, takze to bol asi tak zhruba tyzden,este kopec inych veci, vela casu pred kompom, ale to ma tak teraz napada,este skoro kazdy den hrame hru a kdo prehra musi dat nejaky obnos penazi (vacsinou prehraju tak4 a vybera sa tak od 10sk-100sk) a nasledne sa za to ide kupit zmrzlina,tak som samozrejme rada,ked prehram,ze mozem nejako prispiet, lebo inac ma stale dost vela pozyvaju,ale uz sami dari viacej aj ich pozyvat..
No a teda zajtra rano ideme na vylet do t.z.v demilitarizovanej zony, je to pod hranicou so Severnou Koreou a podla fotiek,co su na nete, to vyzera uplne prekrasne, priroda, vodopady, etc...my sa tam budeme aj raftovat.Je to v ramci vyletu, ktory 2krat do roka usporiadava cely lab, takze s nami pojde aj profesor (snazila som sa zistit co najviac z korejskej etikety, lebo pan profesor je tu velavazeny clovek, tak aby som nepokracovala v nejakom faux pas, inac uz mi vysvetlovali, ze korejske socialne vazby su velmi ovplyvnene konfucionizmom a tak si starsich velmi vazia,maju nejakych 5 moralnych pravidiel,z korych mi zial dokazali prelozit len jedno a to znie nejko tak, ze "krala, ucitela a rodicov si musis ctit rovnako " ) zaujimave, no skusim si ctit pana profesora jak budem najlepsie vediet,...teraz ma napada, ze ked si nectis ani krala ani rodicov ani ucitela,tak tiez splnujes korejske moralne pravidlo..takze v tej korejcine to bude asi este nejako inak. No tak sa velmi tesim,povedali mi, ze to jeuplne bezpecna zona, jedine ,co sa mi moze stat je,ze slapnem na minu,ale to sa stava vraj len raz za dva-tri roky...ked videli moj zdeseny pohlad,tak tvrdili, ze sa nemam coho obavat, ze s profesorom sa mi nic nestane...tak neviem,ci pan profesor pritahuje miny sam,alebo co,jeho ruky aj nohy vyzeraju dost autenticky.Kazopadne som sa spytala, kedy sa to stalo naposledy,a aku inu odpoved som mohla dostat,akoze pred 2;3rokmi...ale potom tvrdili,ze je to velmi nepravdepodobne a ze nech sa urcite neobavam.No tak sa neobavam:).Tak sa ani vy neobavajte. Tak ja uz idem navstivit kralovstvo ruzoveho zajaca, este pridam nejake fotky a po vikende sa ozvem, papappaaaaaa



obr.=korejska predstava o vzhlade talianskej restauracie, na zamatovych kresielkach a stoloch boli kvoli autenicite umne nakreslene smuhy a odreninky

dneska je piatok, juhhuuuu, sice sme boli v robote do 10, ale zajtra je vikend a kedze v labe nepojde elektrina mame volno! Ideme teda do kina. Na 9, rano. No aspon to bude skutocne odlisny zazitok. Uz cez tyzden sa ma pytali, ci sa k nim pridam na velku filmovu akciu. Tak ja, ze jasnacka. Kedze zial korejske filmy nemaju titulky v anglictine, a moja sucasna korejcina by asi na pochopenie filmu nestacila (teda pokial by to nebol nejaky silne dadaisticky film), rozhodli sa, ze pojdeme na americky film s nazvom "Mummy 3". Vravim si, hm..zvlastny vyber pre chlapcov..film o mamicke, a este k tomu treti diel, asi budu ti Korejci silne rodinne zalozeni... pytali sa ma, ci som videla predchadzajuce diely, tak vravim, ze mummy u nas este nedavaju, takze nie...cudovali sa, ale aby som vsetko dohnala, poslali mi trailer, ze nech sa uz mozem zacat tesit. Trailer ma prinutil otvorit slovnik na nete a zistit, ze mummy neni mamicka, ale mumia....pozerat sa o 9 rano hodinu a pol na mumiu bud urcite zazitok,len neviem ci podla mojho gusta,ale vsak tesim sa..co ine mi ostava :).

Dneska sa po mesiaci vratila do labu ich velmi mila a zlata kolegynka. Bola v Lisabone cez rovnaky program ako som teraz ja v Korei a vie anglicky! Jedina chyba je,ze od pondelka zacina pracovat v Samsungu, takze s nami nebude.Tak ja sa uz uberam do postielky, nech zajtra na mumii nezaspim..sice ktovie, ci to pocas filmu nebude mojim tuzobnym prianim:). tak anyohihasejooo!

dnesny-dokopy so zmrzlinou-dvojhodinovy obed

polievka, ktora prisla necakane po 2 velikanskych chodoch, bola sice dost stiplava a bolo v nej kopec akychsi morskych zivocichov,zeleniny a nudiel, ale chutila vyborne, vpravo si mozte povsimnut kimchi, co je korejska tradicna pochutina, robi sa z kvasenej cinskej kapusty, chilli papriciek, redkviciek a nejakych inych ingrediencii, co neviem co su, je to udajne hrozitansky zdrave, ale co vam budem hovorit, hlavne chutne!

Vsetkych opat velice zdravim! Neviem ani, co by som mala zacat pisat prv,lebo je toho hrozna spusta, ale zase uplne vsetko by som pisat nemala, lebo potom dojdem domov, budem chciet vsetkych posobivo ohurovat zazitkami a miesto toho budem pocut same “vsak my vieeeme” ...:) Takze vzhladom na to, ze v laboratoriu travim v priemere 11 a1{2 hodiny denne , poviem vam nieco o nom. Laboratorium sa nachadza na 4. poschodi, na 3. poschodi su ine laboratoria, ktorych dvere nesu kreativne napisy ako “301”, “315” a “327”, na nasom 4.poschodi vsak nenajdete ziadne dvere s napisom “403” ci “404”, ako by sa matematicky nadany clovek mohol nazdavat, namiesto toho su tam dvere “503” a “504”. Vysvetlenie bolo pre mna necakane- v Korei je stvorka nestastne cislo,preto sa jednoducho vynechava (poschodie sa ale vola 4. , to tomu asi nevadi). Samozrejme to vo mne vzkriesilo zvedavost, jak sa volaju dvere na 5. poschodi, akoze ci budu pokracovanie 5. alebo budu od 4.poschodia mat vsetky dvere proste vyssie cisla..Tak som sa tam zasla pozriet.....no a odpoved na tuto nesmierne zaujimavu otazku si necham na to ohurovanie, ked pridem domov, ha! :)

scenka z labu

V laboratoriu sa teda pracuje furt, to som uz naznacila, avsak to som este nevedela, ze sa do prace v laboratoriu zapocitava aj hodinovy spanok poobede, hranie nohejbalu a basketbalu, chodenie na drink=vacsinou nieco zvlastne v plechovke, prechadzka po areali a podobne...ku vsetkym tymto aktivitam sa rada pridavam, len spat som sa este neodvazila, lebo neviem, ci to je uznane za oficialnu napln. Ale moji kolegovia si poobede normalne lahnu na stol a pospia si. Mozno sa postupom casu osmelim. v pozadi si mozte vsimnut miesto mojho kazdodenneho pobytu oznacene cervenou kabelkou

Kazdopadne ale aj takymto sposobom stravim hrozne velku cas dna sedenim pred pocitacom,a kedze sa konci v noci, nemam moc prilezitosti urobit si nejaky sightseeing. Rovnako ma zarmucuje, ze si nemozem zahrat nohejbal...mam len sandale, ale mne by to nevadilo, zato pre Korejcov je to natolko nevidane, aby dievca chcelo provozovat nejaky sport, ze to brali ako zvlastny druh humoru...opatrne mi ponukli, ci by som si nechcela hadzat basketbalkou, no tak som sla. Udiv vyvolany mojimi basketbalovymi schopnostami vo mne vyvolal iste podozrenie o celej korejskej kulture. Vyzdvihovali, ze nie som ziadny zaciatocnik ako som tvrdila, pretoze okamzite vidia , ze mam vypestovany styl a dokonca sa obcas i trafim do kosa!....ak by si nahodou niekdo nevedel predstavit moje basketbalove schopnosti, odporucam kontaktovat Milka, ktory ma videl v akcii a zial na to rad spomina. Takze si asi kupim tenisky a presadim si, ze budem hrat, inac dozaista budem moct provozovat leda tak sumo, ked sa vratim.
Vcera som uz asi vyzerala trochu znicene z tohto stylu roboty, plus ja sa ani tak dlho neviem sustredit, tak to ani moc efektivne neni, tak som o 9 povedala, ze idem domov, ked za mnou prisiel moj veduci, ze ci by som nechcela ist do mesta. Tak ja ze jasneee. Dovtedy som bola hrozne utahana, ale myslienka , ze by som mohla vidiet bajne centrum Seoulu, ja totiz neviem,kde ma Soul centrum, teda udajne, ziadne jedno centrum nema, ale ani jedno z tych centier neviem ,kde je,lebo mam len mapu metra a tami v tomto ohlade vela informacii nedava. Takze sme fakt isli von, autobusom asi polhodinu a nasledne niekam, kde bolo v uliciach tolko ludi, ze to som este nevidela, a vsade vysoke budovy a tisice svetiel, no citila som sa jak Dubkacik v meste. Ale cakali na mna este ohromujucejsie zazitky, restauracia, ktoru som si zvolila, kde mala hrat ziva hudba,bola uplne obsadena a este aj druha, kam sme sli, tak ma vzali do restauracie s nazvom “Castle Praha”. Pohlad na rozlahlu restiku v style staroprazskej hospody plnu Korejcov, povabnu Korejku capujucu pivo z hrdzavej pipy a vsadepritomne “prazske” suveniry vo mne po dni za pocitacom vyvolali nesmiernu veselost. Na listku nechybalo samozrejme pivo Primator, ktore je, ako mi bolo prelozene, najpopularnejsie ceske pivo, ktore vyhrava rad za radom vsetky europske ceny kvality, takisto ako Bratwurst, ktore si nanestastie moji Korejci objednali. (Tu som si uvedomila, ze korejske jedlo je fakt odlisne.Ked idu na pivo, tak k nemu zo zasady jedia ovocie, casto s nejakym masom...neviem, jak to brucho travi, ale zda sa ze im to nerobi problem. Korejci jedia, myslim,naozaj rozmanito, neexistuje ani na obed, ze by bolo jedno jedlo a koniec, kazdy ma nejake hlavne jedlo, zaroven s nim sa je nejaka polievka a k tomu tak 5 dalsich mensich pokrmov- salatiky, kimchi, rozne upravena zelenina...) Uplne najviac sa mi ale v Castle Praha pacili tradicne ceske suveniry, myslim, ze by nenechali chladnym ani otrleho Prazaka. Prasata predstavovali jednoznacny vrchol mojho ceskeho zazitku. No nie su krasne? Citila som pravu vlastenecku hrdost, ze sa nasa slovanska kultura moze v zahranici popysit takymito skvostnymi odkazmi kulturneho dedicstva!