Mili moji, zlati moji,
teda vlastne maminka, ospravedlnujem sa za vysoku entropiu frekvencii, v ktorych pridavam prispevky, ale uz som raz taka (zboznujem tuto vyhovorku :). Takze moc vela som toho nepridavala preto, ze som KONECNE zacala pisat a tym sa pre mna pisanie na pocitaci stalo otravnou a neprijemnou cinnostou...trosku prehanam , ale len trosku :) a za druhe, kedze som zacala KONECNE pisat, tak travim cele dni zavreta v dome a nic nove nezazivam...opat trosku prehanem, teraz uz trosku viac...ale len trosku...
- ale DNESKA -dneska som si dala darcekovy den, teda taky den, kedy mozem robit len to , co sa mi chce a na co mam chut. Huhuu. Tak, kdo si mysli, ze som pisala diplomku, tak prehral tuto nevyhlasenu sutaz, lebo diplomku som mili moji dneska nepisala. Zato som bola s Pame - mojou kostaricko sestrou - v hlavnom meste, viete si to predstavit, dievcata z dediny idu do hlavneho mesta. Boli sme v San Jose veru veru a navstivili sme narodne divadlo, ktore je skoro jak nase, len trosku mensie :), v podstate vsetko z neho bolo privezene z Europy, okna su od nejakych viedenskych majstrov, brana od belgickych, malby od talianskych , co je vtipne je, ze aj tato malba zberu kavy je podla navrhu nejakeho talianskeho maliara, ktori ale nikdy v Kostarike nebol, tak su tam akesi nezrovnalosti , zevraj pan co drzi banany by nikdy nemal bielu koselu, lebo ze strasne spinia..


Po koncerte sme sli na obed a este sme sa tak pomotkali, kupili pohladnice a kukli rychlo muzeum, ale bolo by to fajn prist znova, nech si pozrieme tu pred-kolumbijansku eru (furt som nechapala, ze preco ma Kolumbia taky velky vplyv na kulturu v Kostarike , az kym mi nebolo vysvetlene, ze to je od Kristofa Kolumba )

Doma som si zahrala na husle a pomalicky aj pojdem spat, lebo dneska mozem kedy chcem. A viacej zase zanedlho :)

0 Comments:
Post a Comment
<< Home