Wednesday, March 20, 2013

Mili moji, zlati moji,
teda vlastne maminka, ospravedlnujem sa za vysoku entropiu frekvencii, v ktorych pridavam prispevky, ale uz som raz taka (zboznujem tuto vyhovorku :). Takze moc vela som toho nepridavala preto, ze som KONECNE zacala pisat a tym sa pre mna pisanie na pocitaci stalo otravnou a neprijemnou cinnostou...trosku prehanam , ale len trosku :) a za druhe, kedze som zacala KONECNE pisat, tak travim cele dni zavreta v dome a nic nove nezazivam...opat trosku prehanem, teraz uz trosku viac...ale len trosku...
- ale DNESKA -dneska som si dala darcekovy den, teda taky den, kedy mozem robit len to , co sa mi chce a na co mam chut. Huhuu. Tak, kdo si mysli, ze som pisala diplomku, tak prehral tuto nevyhlasenu sutaz, lebo diplomku som mili moji dneska nepisala. Zato som bola s Pame - mojou kostaricko sestrou - v hlavnom meste, viete si to predstavit, dievcata z dediny idu do hlavneho mesta. Boli sme v San Jose veru veru a navstivili sme narodne divadlo, ktore je skoro jak nase, len trosku mensie :), v podstate vsetko z neho bolo privezene z Europy, okna su od nejakych viedenskych majstrov, brana od belgickych, malby od talianskych , co je vtipne je, ze aj tato malba zberu kavy je podla navrhu nejakeho talianskeho maliara, ktori ale nikdy v Kostarike nebol, tak su tam akesi nezrovnalosti , zevraj pan co drzi banany by nikdy nemal bielu koselu, lebo ze strasne spinia..



No a v divadle bol na prave poludnie jazzovy koncert nejakeho svajciara, tak sme sli. Nebolo to k zahodeniu...aj ked... no nie, spevak bol svajciar a spieval francuzsky upravene francuzske pesnicky...vlastne nielen, spieval aj nemecku hymnu..uz asi tusite, ze to nemohlo byt uplne dobre...ale muzikanti vyborni a so spevakom som sucitila, lebo takyto repertoar asi ani nemoze vyzniet dobre a este som s nim sucitila, lebo nevedel spanielsky a tak hovoril anglicky, ale tu anglicky skoro nik nevie, takze sa len on sam smial na svojich vtipoch...teda vzdy sa zasmial a v momente, ked pochopil, ze v tom ostal sam, tak nahle stichol...no, to iste sa stava aj mne...len teda vacsinou hovorime s publikom rovnakym jazykom.

Po koncerte sme sli na obed a este sme sa tak pomotkali, kupili pohladnice a kukli rychlo muzeum, ale bolo by to fajn prist znova, nech si pozrieme tu pred-kolumbijansku eru (furt som nechapala, ze preco ma Kolumbia taky velky vplyv na kulturu v Kostarike , az kym mi nebolo vysvetlene, ze to je od Kristofa Kolumba )



Doma som si zahrala na husle a pomalicky aj pojdem spat, lebo dneska mozem kedy chcem. A viacej zase zanedlho :)

0 Comments:

Post a Comment

<< Home