Tak, prebehli dni zhonu a vracania sa do organizovaneho zivota usilovneho studenta (uvedomenim, ze sa netreba vracat k nikdy neexistujucemu :). A tak nastal ten spravny cas si zasadnut a konecne napisat, ako sme sa tu mali, ked ma prisiel Tom navstivit:


Mali sme sa velice prijemne a veselo, juch. Nenechajte sa zmiast fotkami, ktore davaju presvedcivy dokaz, ze som bola dva tyzdne pod vplyvom tvrdych opiatov ( http://www.visit.me.cz/OJJEG56784V7HJ5J88WWNDK/). Nie je tomu tak!!!
Naopak, boli sme aktivni a vela sme toho stihli. Konkretne vlastne ja- stratit Petkin sal, stratit mobil, zabudnut tenisky, zabudnut lieky, zabudnut finstinu, dokonca zabudnut Toma. Ten sa ale vlastne stratil sam, takze to neni dokaz mojej aktivnosti, ale nasiel sa rychlo, pomerne. (nastastie-vzhladom na pokrocilu nocnu dobu a nie zrovna vyletne pocasie.)

Kedze uz tri dni rozmyslam, ako sa mi podari napisat vsetko co sme robili, dosla som k rozhodnemu zaveru, ze nijako, takze napisem iba , co si spomeniem. Myslim, a verim, ze i Tom to potvrdi, najdlhsou a najvyraznejsou udalostou nasho spolocneho pobytu bola vyprava do Narodneho parku Liesjärvi, ktory sa nachadza asi 100 km na zapadosever. Dobre si povsimnite v predchadzajucej vete slovo "vyprava", ktoreho zmysel bude obsveteleny co neviediet....

Takze , vsetko to zacalo v nedelu po Tomovom prichode, kedy sme kracali po pobrezi po koncerte kamosky Noemi( co mala v jednej galerii a bol velmi pekny) no teda po pobrezi, ked sme dostali napad ist do NP a co viac, rovno sme tento napad uznali za vhodny prevedenia a rozhodli sa ho zrealizovat. Ja vo svojej akcnosti navrhujem vybrat sa rovno pondelnajsie rano, Tom rozumny a vyspely mlady muz dodava ze to neni len tak, ze musime zistit ake je tam pocasie a ako sa tam dostaneme a tak spolocne uzname, ze utorok je nas den.
V stredu sa vydame do mesta zistit nejake informacie vhodne pre nas skory odchod. Avsak plany nam skazi necakana udalost. Pri ceste na stanicu v metre s pochopitelnou hrozou a zdesenim zistim, ze nemam oranzovy Petkin sal! Nic sa neda robit, vylet pocka ale salu! bude zima, smutno!, vyskakujeme z metra s rozhodnutim ist presne naspat po nasich stopach. Metro iduce opacnym smerom nie je nase...to bohuzial zistim az na jeho konecnej, kde vsetci vystupili a dvere sa zatvorili a my sme boli odvezeni na odstavarnu metier. Po 10 minutach nas tam mierne v pomykove nasiel vodic. (zareagoval povabne finsky: nijak). Takze sa vraciame s5 na rozpojku metier a tentokrat zdolame i zaludnu prekazku- vyberu toho spravneho metra a plny tajnych tipov, kde asi moj sal ostal (ja tipujem hojdacku za domom a myslim, ze Tom tiez...) uvidime, ze neostal nikde. Snazim sa neprepadat letargii s vierou, ze tento pribeh bude : to be continued.

Takze stvrtok, informacie najdene, ruksaky zbalene, dvere zaklapnute.
100 metrov od domu bezim po svoje tenisky.
400 metrov od domu bezim po Tomove tricko.
Dostavame sa na stanicu! Je to pre oboch prekvapivy, necakany a prijemny pocit. Nakupime jedlo (keksiky a uhorku a chleba a cokoladu, jabka... Odmietam brat toho o moc viacej so slovami: Nejdeme na piknik!) A v tom sa stane cosi, co by clovek nepredpokladal, ze sa stat moze. Ujde nam autobus! Teda, to je este celkom obvykle (v nasej rodine asi viacej ako- cakal som na autobus). NAS autobus ale isiel za hodinu a pol a ... usiel nam!
Koho budu zaujimat podrobnosti, rada doplnim.
Nic sa nedalo robit! , po hodine a pol cakania na lavicke, kde vznikli ale povabne fotky mojich nosnych dierok, zubov, ocnich ziliek, etc... sme rezignovane museli pripustit, ze autobus nam usiel a vratili sa domov. (Mozno o ale stalo zato, kvoli veceru- spoluziackina sesternica spieva v bossa nova skupine a tak sme boli na koncerte,ktory ma velice potesil.) (Keksiky a chleba zjeme).

Asi uz nikoho nesokuje fakt, ze v piatok sa tentokrat kvoli mojim liekom radsej otocime v polovici cesty , ospravedlnujem sa , ze som taka hlava derava, ze sa kvoli mne vraciame, ale Tom je v pohode, ze teda, pojdeme neskorsim autobusom, ale tak, co uz. Po navrate na nasu stanicu (byvam na konecnej metra), zistim, ze ja vlastne mam so sebou uplne vsetko, co potrebujem, len som na to zabudla...! (Touto cestou blahozelam Tomikovi za nebesky dar pokoja duse a usudzujem, ze ak by sa to dostalo k usiam skautov, mozno by z toho mohol byt aj nejaky bobrik trpezlivosti... :))))))))) No, kazdopadne, vraciame sa zase spat na autobusovu stanicu. V hlave mi coraz intenzivnejsie vrta myslienka, ze ten kto vymyslel dvojicu Pat a Mat (to su ti de ha ge-a-ge fiis-e de - de haa ..no to sice bez cisiel nema moc zmysel, tak vierohodnejsie: d2 h1 g1a1g1 f#1e1 d1 d2 h1 :))))... ehm, dobre, takze, ten kto ich vymyslel je jasne, ze nas nestretol, pretoze inac by upustil od slabeho odvaru a natocil priamo nas v akcii. ...
Ale v piatok sa naozaj stala uzasna vec a my sme sedeli v autobuse, ktory nas mal odviezt do dedinky Eerikkilä, kde sa mala zacat nasa put.

Vlastne ..hm..Tymto sa vyprava do Narodneho parku skoncila, (lebo sme sa teda konecne uz naozaj vypravili), ale boli to krasne dni a aspon vidno, ze sme spravni gurmani, lebo sme si ich neuzivali jedno dopoludnie , ako to robi obyvatelstvo nasej planety obvykle, ale cely tyzden. Este treba dodat, ze sme pocas vypravneho tyzdna mali aj prenadherne pocasie, slniecko lahodne svietilo a bolo na finske pomery teplo.



PARK ... ( jee, to mal byt akoze nadpis, a teraz ma napadlo, ze ked sa to precita odzadu, tak to moze zniet anglicky ako crap... no... pouzitelnost tejto info mi je rovnako nejasna ako vam..:)

V parku bolo krasne! Cestou nas este trosinku zdrzalo, ze Tom isiel hladat moj mobil do travy, kde sme vystupovali, (dedinka Eerikkilä mozno dakde existuje, kazdopadne, v mieste, kde nas vyhodil autobusar bola dvojprudovka a les.) a potom uz trvalo len asi hodinku , kym sa ukazalo , ze mobil som naozaj nechala v autobuse a ze mila pani, co nevie anglicky mi ho odnesie do Helsink do stratov a nalezov, asi. .. Ehm.

Ale vydali sme sa na cestu a ako uz vravim, bolo tam fakt krasne a rozmanito a to prekvapivo nielen v biologickej diverzite, ale i pocasi. V sobotu sme zmokli od paty po hlavy (v takom lejaku najskor premokaju gorace) , ale bolo nam dobre a veselo avlastne sme to predpokladali, ze zmokneme a mali sme vcer kde spat aj sa vysusit, lebo oni v parkoch maju take bud len prizemne otvorene pristresky , alebo priamo drevene kolibky s ohniskom uprostred- a prave taku sme mali na noc vyhliadnutu. Tak sme si opiekli par jablcok, (skonstatovali, ze ak by sme mali so sebou predsalen trosku viacej jedla, tak by sme na to nenadavali) a aj sa nam podarilo si vyschnut nejake veci-takze maximalna pohodicka. A v nedelu, to vam bola nadhera! isli sme tenulinkou cestickou pomedzi dvoma velikymi jazerami a bol to prvy den, co som vo Finsku zazila co snezilo, a nie hocijako! Ked sme sa vydali na cestu a skusali cosi stopnut do Helsink, bola taka fujavica a zmrzajuci mraz, ze ma na chvilku napadalo , ze ak nam niekdo predsalen zastavi, tak ako ma do toho auta nalozia so zdvihnutym palcom.
No, avsak taketo obavy ma presli skoro tak rychlo, ako vsetky auta prechadzajuce okolo nas . (takze asi tak 200vkou...). Tom tvrdil, ze v sprievodcovi bolo napisane, ze "stopovani je bezne, obvykle a snadne" pokial stopar nevyzera odpudivo. Vidiet nas cez tu metelicu nemohli, zeby na taku dialku citili ze smrdime ako stado slaniniek? (Stado slaniniek???!)
No, uz toho pisem strasne vela, tak iba rychlo- nakoniec nam zastavil mily pan, zcasti som cez hodinu cesty do Helsiniek i rozmrzla a potom som videla akusi Hartwal arenu, a to som zvedava, ze ci to na niekoho nejako zaposobi, lebo na mna ani trosku, co sa u Toma stretlo s profesionalnym nepochopenim :). A nas vylet bol u konca.

A dalsi tyzden bol tiez uplne skvely, ale to zajtra lebo neverim, ze mal niekto vydrz docitat sa az sem. Maminka, zdravim :)))!

No..jeee, este fotky ak by ste chceli vidiet z Finska, mejd baj Tom su tuto , poslednych 12 je z parku.

http://www.visit.me.cz/finland/


Huhuhuuu, tak dufam, ze sa vsetci mate roztodivucarotvorne a napis mi cica, neeee?!

O
bjimam a bozkavam