Eri, maju tu uz pre Teba prichystanu kacelariu!

Mili moji, vracaju sa moje cesty a s nimi i tento blog. Pre nezasvetenych najprv male varovanie - tento blog vzbudzuje na prvy pohlad dojem, ze je zamerany na sirsiu verejnost a informuje o krajinach, v ktorych pobyvam. Nenechajte sa zmiast, nie je tomu tak. Tento blog je pisany s ohladom na velmi uzky okruh citatelov - konkretne moju maminu - a ak sa Vam informacie v nom podavane budu zdat nezaujimave, zdlhve , ci prilis konkretne, vedzte ze je tomu tak. Mamina je takmer uplne nekriticky citatel (ale iba ked blog pisem ja) a zaujima ju vsetko. Tak a teraz mozeme ist na to.

Prve dojmy z Kostariky boli take, ze som sa na letisku napila z pijacej fontanky, kde bola tak hnusna a zaplesnena voda, ze som rovno musela vylovit flasku whiskey, co mi mamina pribalila pre tieto ucely. Nasledne ma cakal sofer s cedulou s mojim menom - no kto by sa necitil pocteny - a odviezol ma k dievcatu, ktore sa ma na prvu noc ujalo. Na privitanie mi dalo vodku s dzusom a kedze vo mne pretrvaval nedobry pocit z vody - skutocnost, ze nemam ockovanie na mna asi hlboko podvedome posobi - zapila som to dalsim vydatnym duskom whiskey. Asi sa ten vecer este nieco dialo, ale nejak si nepamatam...

Dalsi den som navstivila skolu a zaroven sa prestahovala do svojej hostitelskej rodiny. Bola som z toho znacne nestastna, pretoze ktoto kedy videl, aby som taka velka byvala v rodine. Zaroven cela izba ruzova, ziaden stol, iba hupacie kreslo a telka a pani domaca ma presvedcila, ze musim mat minimalne 2 jedla denne. Citila som sa vydana napospas sparom domaceho kostarickeho krbu a zaspavala som s pocitom, ze sa musim zachranit, kym si nerozpozeram telenovelu a nezacnem sa po dome prechadzat v leginach a natackach. Ale rana osudu nenechala na seba dlho cakat a telenovelu som uz pozerala dalsi den.

Prisla totiz hrozitanska choroba, mala som 38 horucku a nemohla som vstat z postele. Jedine co som mohla robit, bolo kukat telenovelu, lebo som nevladala ani prepnut ani vypnut. Ked sa moj stav este zhorsil, vyhodnotila som to na zltacku, alebo nejaku inu nemoc, proti ktorej som sa mala a nedala ockovat a dalsi den zorganizovala vypravu k lekarke.

Bolo mi fakt akoze naozaj skutocne blbo. U lekarky ma postavili pred dvere, ze za chvilicoucku to bude a kedze som bola chora, tak som vydrzala stat len 5 minut a dalsich 27 pockala sediac na zemi. Nikdy som nechapala preco cca 10. lekcia v kazdom jazyku je, ze navsteva lekara. Domnievala som sa, ze predsa vsetci lekari vedia anglicky a hlavne predsa oni vedia najlepsie , co mi je, tak co by som im musela hovorit. Mozno ta choroba musela prist aby som si rozsirila obzory.

Pani lekarka bola velice mila, nevedela anglicky a velmi intenzivne ju zaujimali vsetky moje pocity. Uprimne ma prekvapilo, ze som jej dokazala pomerne dlhu dobu vymenovavat co vsetko ma boli - Me siento muy mal, tengo dolor de cabeza, tengo dolor de las rodillas, tengo dolor de ojos, tengo dolor de garganza...a v tomto style vsetky casti tela, ktorych nazov som poznala. U ostatnych pomohlo ukazovanie. Aj pani lekarka bola napomocna s navrhmi a ziaden som neodmietla. Verdikt bol prekvapivo mierny - nemam zltacku, mam nieco ine (tomu som moc nerozumela, ze co, ale kedze to nebola zltacka a nezavreli ma na karantenu, znacne som sa upokojila). Dostala som injekciu do zadku (!) a antibiotika a dalsich asi 5 liekov, poslali ma na hodinku si polezat vedla dievcata , co malo horucku dengue a odvtedy sa uz vsetko len vylepsovalo.

V piatok bol prvy den, kedy som mohla chodit trosku a tak som sa vybrala do skoly, presla sa po kampuse a 'meste' a kupila si mys, pripojku na elektrinu (tu to ma ine nozicky) a zrkadlo- uz som vedela, ze sa mi vyplati. V sobotu som s pani domacou - ku ktorej som medzi casom ziskala velmi pozitivny vztah, lebo sa o mna pocas mojej hrozitanskej nemoci prikladne domacky starala - sme boli na trhu. Trh je tu uchvatny, maju kopec druhov ovocia, ktore som nikdy predtym nevidela, nie to este chutnala. Takisto tam predavaju podivne rastliny, napriklad jednu taku koru, ktora sa vari vo vode a nasledne pije, ak ma clovek malo zeleza v krvi. Tak sme pokupili, co sa dalo a nasledne konzumovali.

V nedelu som bola na vylete v Orosi, co je taka prirodna oblast kusocek odtialto, s jednou kamoskou a jej kamosmi. Bolo super pocko, vsade rastli kavovniky a mne sa tu konecne zacalo pacit. Zviezli sme sa parkrat aj na takej hupacke na oceovom lanku...hmm..neviem jak sa to vola. Tuto sa to vola kanopi. Ziaden velky adrenalin to nebol, ale bolo to prijemne. Potom sme si dali neskory obed na takej vyhliadke.

No a dneska som bola v skole, trochu som sa ucila, bola som v kniznici, v pocitacovej ucebni a potom som sedela pod stromom a citala si nejake veci na diplomku. To je na tom skvele, ze je tu pocasie, ze sa da sediet pod stromom a citat.

Tak to by pre zatial i stacilo, nie? majte sa vsetci paraaadne a budem sa snazit v najblizsom prispevku pozberat nejake zaujimavsti kostarickeho sveta, papapaaa...alebo jak sa tu vravi Pura vida!

izba ruzova macka domaca moja domaca ja a strom jazero v skolskom kampuse z vyletu
najstarsi supermarket v Cartagu ma 70 rokov
plody trhu; znacne zrely banan co neni banan, ale tzv. platano , ktory sa jedava smazeny ako priloha k jedlu. To pri jeho lavom konci je jedine nove tropicke ovocie, ktoreho meno si suverenne pamatam - "cocote".