Sobotnajsi vylet

Tak sa konecne dostavam k tomu, aby som cosi pripisala. Mam sa tu bajo zuzo, inteligencny kvocient sa mi tu prisposobil schopnosti mojho vyjadrovania v spanielcine. Teta Amelia, u ktorej byvam, ma rada napodobuje, na co jej staci to, ze chodi po byte a hovori "perrrfecto, perrrfecto". Predminuly vikend ma zobrala na vylet, najprv sme sa boli kuknut v katedrale de los Angeles, kde je cierna soska Madony, ktora sa zjavila indianskemu dievcatku v lese, ktory tu bol a ked si ju vzala domov, zakazdym sa vratila na svoje lesne miesto. Tato zazracna madonina vytrvalost bola miestnymi pochopena tak, ze les sa musi vykacat a Madone postavit katedrala. Mne by sa viacej pacilo v lese, lesy su tu prekrasne, ale uskladnena Madona nie som, tak si prinosy netrufam posudit.

Zaujimava bola vystavka veci, ktore ludia Negrite nosia: kopec roznych medaili ako vdaku(napriklad z barmanskych sutazi), potom sosky domov a lietadiel - priania ohladne majetku a potom prietrz casti tela, s ktorymi maju darujuci problem. Takze tam su vytriny s kopcom ruk a noh a oci a usi a bruch a zaludkov a srdc a zubov a ktoviecoho este... velmi..netradicne.

krcma pri kostole, uplne Slovensko


moja kostaricka 'rodina', chlapec je Esteban -frajer Pamely - ta tu inak prave cvici na husle Rhapsody in Blue :)

Nasledne sme boli kuknut kavove policko Estebanovej mamy. Zaujimave, ze z kavy sa da jest cervena duzina, v ktorej su zrnka zabalene. Nie ze by boli chutne, ale jedle budu. To na fotke neni Estebanovej-mamy-policko, ale nejake ine nahodne polickopo ceste, pred tym, jak mi dosla baterka v mobile.