Tak som sa dneska pustila do varenia.
Hrniec uz sa mi podarilo odmocit.
Snazim sa najst nejake pozitiva a napadlo ma, ze mozno by som mohla fungovat ako malovyrobca rastlinneho uhlia. ..... Kto by potreboval rastlinne uhlie v malych davkach ma zatial ale nenapadlo.
Kazdopadne, nedelne plavajuce mrkvicky v zachode bude jedna z tradicii, ktora mi z Finska urcite chybat nebude. (Predpokladam totiz, ze si ju so sebou prinesiem do akehokolvek ineho kraja).
Inac - podozrievam hrniec. Este neviem presne formulovat z coho. Ale podozrievam ho. Lydii nikdy neprihori a mne? mne furt!!! Tak , co si o nom mam potom asi tak mysliet!
Prave idem chvilku hrat. Minuly tyzden som skoro nezobrala husl;e do ruky, lebo... ako hovorim ctiac si svoj studijny obor - Zlyhal time management. Vo strvtok bol deadline na odovzdanie eseje na predmety European Framework a National Policymaking in the Arts. Mali sme na svojom projekte demonstrovat ako ho budeme financovat a diskutovat o roznych moznych grantoch,ktore sa daju ziskat a ktore sa nedaju. 10-15 stran.No.. V utorok som vymyslela, co bude moj projekt a ovladla ma taka euforia, ze som az do stredy nemohla nic ine robit. V stredu sme mali cely volny den a kedze som musela robit hrozne vela neodkladnych povinnosti predtym ako zacnem (prestudovat materialy, prelistovat nepalsky slovnik na internete, zistit ake je na SR pocasie, ci mi nahodou niekdo v poslednych 5 minutach nenapisal email, vycistit si lave i prave ucho a este raz...) tak som zacala skutocne sustredene pisat az o 8 vecer. Tato cast roka je mila tym, ze na rozdiel od maja ma o 5 rano nezacnu deprimovat spievajuce vtaky a vychadzajuce slniecko. O 8 tma ako ...vo Finsku :) esej z 3/4 hotova, sup zobrat tasku a hejsa do skoly! Uz vtedy som rozmyslala, kedy asi tak moje telo povie: sorry, ale dalej uz ani nahodou!. Na Research seminary, kde sme preberali strukturu diplomky ma skoro kleplo. Jednak zabavnost hodiny bola priamo odvodena od temy, jednak sa mi chcelo hroooozne spat. Chcela som sa zdvihnut uz po stvrt hodine, ale ucitela mam celkom rada, tak som sa odhodlala prezit tieto muky do obeda. (no, obed mame po hodine a pol, takze to nebolo hrozne, ale v tej chvili to bolo naozajstny (ako sa medzi sucasnou mladezou vravi:) hard core. Pri obede mi spoluziaci povedali, ze toto mozem robit iba preto, ze som mlada. OOOOOO, ak by toto bol jediny dovod, preco sa tesit na pokrocilejsi vek - staci !!!
Ale stala sa uchvatna vec a ja som sa uplne prebrala a s novou sviezou silou v zilach som sa stylizovala do akcnej postavy HERO WOMAN! a rozhodla sa absolvovat cely svoj stvrtocny program s hrdostou a odhodlanim!!! (...vyrastie clovek aj z blbosti?...)
Tak som isla na jazz rhytmics ( spievali sme solo Charlieho Parkera, malo 3 stranky a trvalo cosi vyse 20tich sekund), potom som sa vratila na research seminar, nasledne isla dopisat esej na skolsky pocitac. Pisem hodinku a pol, ked si spomeniem, ze to nikam neukladam! Uch, to by bolo. Ulozim, pocitac sa restartuje. ...no klidek, klidek, hero woman, to tam dakde bude...Neni. Rozmyslam, ze sa rozplacem, ale potom ma napadne lepsi napad, ist za spravcom siete, ten urcite vie, co s tym a ak uuuplnou nahodou nie, moje vagne rozhrcenie a bezradnost sa budu moct orientovat jednym smerom..grrr. Spravca povie: hm. a potom este No. a potom este raz Hm a no. a este mi povie, ze to tam urcite nikde neni, ze ked restart tak restart a potom ze je to moja chyba, lebo si to mam ukladat inam.
Akasi vnutorna sila (+ hodnotna dusevna podpora od Toma:) sposobi, ze sa rozhodnem psychicky sa nezrutit a odidem na finstinu. Po nej je uz 8 hodina kym pridem domov 9 a tak sadam za pocitac a o 2 rano odovzdam esej. Teraz by sa hodila nejaky azijsky bojovy pokrik... HACIIIIIII-TSK!
(Inac, esej ma celkom bavilo pisat. Vymyslela som projekt akoze spojene medzinarodne festivaly ciganskej hudby a kultury a nakoniec to boli jeden v SR CR a Madarsku, tak sa na to dalo nabalit nie len rozne granty EU, ale i Visegradskej stvorky a nasho ministerstva a i rozne granty UNESCO, lebo teraz je tema Cultural diversity velice "in": )
V piatok som sa zobudila o pol 4 ... bola tma, ako obvykle, ked rano vstavam....O 7 som prisla k Niine a pokracovali sme v jazovej vyucbe. :) (Clovek skoro ziska pocit, ze nieco vie, ked sa od neho chce dakdo ucit...) a kedze s Niinou sme sa dohodli, ze od nej nechcem peniaze, tak prebieha vymena naturalii, ze kym mi hrame , tak Poncho uvari veceru :). Bola to akasi typicka Aztecka polievka (to by bolo zaujime vidiet, ako to archeologovia zistili...). A bola mnam. Potom sme isli este von a ked som sa o druhej vratila domov, citila som sa ako na popoludni a jedine, co ma znepokojovalo bolo, ze sa este staaale nerozvidnelo!
Prinutila som sa ist spat o 3. Budik nastaveny na 9 rano, aby sa moj biorytmus vratil do kolaji pouzivanych vacsinou obyvatelstva. O 2 ma zobudil telefon. kamaratka Annike bola mierne prekvapena, ze ma zobudila , ale je to hrozne mile dievca a tak sa mi velmi ospravedlnovala. Dohodli sme sa, ze si veer u nas pozrieme DVD a ja som zvysok dna stravila programom fyzicky i psychicky narocnym, aby sa mi konecne chcelo ist vecer spat!!
Annike priniesla cosi co sa vola Feuerzange Bowlen. Najprv sa v hrnci zohreje punc (bez alkoholu) a dzus a da sa tam rozne korenie a cukor a jablcka a pomarance a potom sa nad to da platnicka s cukrom poliatym 80 percentnym rumom (Annike ho doniesla minuly tyzden, ked letela z Nemecka a ako tak stal na stole vsimli sme si, ze je to asi jedina flasticka alkoholu na ktorej sme kedy videli znak - lietadlo preskrtnute cervenymi pasikmi s vykricnikom :). Cukor sa zapalil a do puncu stekal karamel . Velmi posobive.
Ja som sa ale ako hostitel nemohla nechat zahanbit a mala som pripraveny rovnako posobivy program - dvd s filmom o Rayovi Charlesovi, co mi v ramci vymeny naturalii pozicala Niina a vrajje skvely.
Ked uz bol punc pripraveny, pohodlne sa Annike s lydiou usadili a ja som zistila, ze DVD nefunguje, teda ono asi ano, ale na pocitaci nie. Lydia skusila svoj. Tiez nie. Tak sme este zoparkrat skusili na striedacku Michaelin a Lydiin pocitac a potom sa skonstatovalo, ze to nefunguje a Annike odisla domov.
Bola som so sebou velmi nespokojna. Ale Annike je taka mila, ze sa tvarila, ze vlastne to je skvele, ze to nefunguje, ze je chora a tak ide.
Hm
Zvysok noci som stravila presviedcanim sa, ze som fakt ale fakt unavena.
. Dnes som sa zobudila uz o pol 12! Myslim, ze zajtra uz budem v norme. O 6 sa stretavame s Marciou , ktora ma vytknuty clenok. Jee, aha, to som zabudla, som od minuleho piataka do stredy brala antibiotika, lebo ma zacali boliet oblicky a pomerne ma nastrasilo, ze snad nemam zapal, ked som to nikdy dobre nevyliecila. Ludia v nemocnici mili, rychli, babicky usmievave...velmi zvlastne. No, a zapal oblieciek ...cha cha...oblieciek...no ani obliciek som nemala, iba nejaky mocovych ciest, ale ze presne nevedia, no ale teraz uz je to dobre.
Tak papapapapapapapappaaaaaa
beziiim,
mavajte sa radostne,
tu bol sneh dva dni a uz zase nic.....
Papapapapapaappapapaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
