Vsetkych opat velice zdravim! Neviem ani, co by som mala zacat pisat prv,lebo je toho hrozna spusta, ale zase uplne vsetko by som pisat nemala, lebo potom dojdem domov, budem chciet vsetkych posobivo ohurovat zazitkami a miesto toho budem pocut same “vsak my vieeeme” ...:) Takze vzhladom na to, ze v laboratoriu travim v priemere 11 a1{2 hodiny denne , poviem vam nieco o nom. Laboratorium sa nachadza na 4. poschodi, na 3. poschodi su ine laboratoria, ktorych dvere nesu kreativne napisy ako “301”, “315” a “327”, na nasom 4.poschodi vsak nenajdete ziadne dvere s napisom “403” ci “404”, ako by sa matematicky nadany clovek mohol nazdavat, namiesto toho su tam dvere “503” a “504”. Vysvetlenie bolo pre mna necakane- v Korei je stvorka nestastne cislo,preto sa jednoducho vynechava (poschodie sa ale vola 4. , to tomu asi nevadi). Samozrejme to vo mne vzkriesilo zvedavost, jak sa volaju dvere na 5. poschodi, akoze ci budu pokracovanie 5. alebo budu od 4.poschodia mat vsetky dvere proste vyssie cisla..Tak som sa tam zasla pozriet.....no a odpoved na tuto nesmierne zaujimavu otazku si necham na to ohurovanie, ked pridem domov, ha! :)

scenka z labu

V laboratoriu sa teda pracuje furt, to som uz naznacila, avsak to som este nevedela, ze sa do prace v laboratoriu zapocitava aj hodinovy spanok poobede, hranie nohejbalu a basketbalu, chodenie na drink=vacsinou nieco zvlastne v plechovke, prechadzka po areali a podobne...ku vsetkym tymto aktivitam sa rada pridavam, len spat som sa este neodvazila, lebo neviem, ci to je uznane za oficialnu napln. Ale moji kolegovia si poobede normalne lahnu na stol a pospia si. Mozno sa postupom casu osmelim. v pozadi si mozte vsimnut miesto mojho kazdodenneho pobytu oznacene cervenou kabelkou

Kazdopadne ale aj takymto sposobom stravim hrozne velku cas dna sedenim pred pocitacom,a kedze sa konci v noci, nemam moc prilezitosti urobit si nejaky sightseeing. Rovnako ma zarmucuje, ze si nemozem zahrat nohejbal...mam len sandale, ale mne by to nevadilo, zato pre Korejcov je to natolko nevidane, aby dievca chcelo provozovat nejaky sport, ze to brali ako zvlastny druh humoru...opatrne mi ponukli, ci by som si nechcela hadzat basketbalkou, no tak som sla. Udiv vyvolany mojimi basketbalovymi schopnostami vo mne vyvolal iste podozrenie o celej korejskej kulture. Vyzdvihovali, ze nie som ziadny zaciatocnik ako som tvrdila, pretoze okamzite vidia , ze mam vypestovany styl a dokonca sa obcas i trafim do kosa!....ak by si nahodou niekdo nevedel predstavit moje basketbalove schopnosti, odporucam kontaktovat Milka, ktory ma videl v akcii a zial na to rad spomina. Takze si asi kupim tenisky a presadim si, ze budem hrat, inac dozaista budem moct provozovat leda tak sumo, ked sa vratim.
Vcera som uz asi vyzerala trochu znicene z tohto stylu roboty, plus ja sa ani tak dlho neviem sustredit, tak to ani moc efektivne neni, tak som o 9 povedala, ze idem domov, ked za mnou prisiel moj veduci, ze ci by som nechcela ist do mesta. Tak ja ze jasneee. Dovtedy som bola hrozne utahana, ale myslienka , ze by som mohla vidiet bajne centrum Seoulu, ja totiz neviem,kde ma Soul centrum, teda udajne, ziadne jedno centrum nema, ale ani jedno z tych centier neviem ,kde je,lebo mam len mapu metra a tami v tomto ohlade vela informacii nedava. Takze sme fakt isli von, autobusom asi polhodinu a nasledne niekam, kde bolo v uliciach tolko ludi, ze to som este nevidela, a vsade vysoke budovy a tisice svetiel, no citila som sa jak Dubkacik v meste. Ale cakali na mna este ohromujucejsie zazitky, restauracia, ktoru som si zvolila, kde mala hrat ziva hudba,bola uplne obsadena a este aj druha, kam sme sli, tak ma vzali do restauracie s nazvom “Castle Praha”. Pohlad na rozlahlu restiku v style staroprazskej hospody plnu Korejcov, povabnu Korejku capujucu pivo z hrdzavej pipy a vsadepritomne “prazske” suveniry vo mne po dni za pocitacom vyvolali nesmiernu veselost. Na listku nechybalo samozrejme pivo Primator, ktore je, ako mi bolo prelozene, najpopularnejsie ceske pivo, ktore vyhrava rad za radom vsetky europske ceny kvality, takisto ako Bratwurst, ktore si nanestastie moji Korejci objednali. (Tu som si uvedomila, ze korejske jedlo je fakt odlisne.Ked idu na pivo, tak k nemu zo zasady jedia ovocie, casto s nejakym masom...neviem, jak to brucho travi, ale zda sa ze im to nerobi problem. Korejci jedia, myslim,naozaj rozmanito, neexistuje ani na obed, ze by bolo jedno jedlo a koniec, kazdy ma nejake hlavne jedlo, zaroven s nim sa je nejaka polievka a k tomu tak 5 dalsich mensich pokrmov- salatiky, kimchi, rozne upravena zelenina...) Uplne najviac sa mi ale v Castle Praha pacili tradicne ceske suveniry, myslim, ze by nenechali chladnym ani otrleho Prazaka. Prasata predstavovali jednoznacny vrchol mojho ceskeho zazitku. No nie su krasne? Citila som pravu vlastenecku hrdost, ze sa nasa slovanska kultura moze v zahranici popysit takymito skvostnymi odkazmi kulturneho dedicstva!