prjemny vecer vsetkym (predstavte si hlas hlasatelky SR1)..Dneska si vypozerate prvy a jediny diel blogovej adaptacie pribehu "Zazitky z vikendu"...ehm ehmm..Vikend bol vskutku nabity novymi nepoznanymi zazitkami, ...no tymto stylom by mi to trvalo 38 hodin,takze preladim na funradio : takze vikend super, v piatok sme vystartovali, strasne horko,dobry rafting, v strede raftingu nas nechali skocit si zo skalky do rieky, takze zuzo, po rafte sa k nam pridal aj havny ucitel, vztah nasho hlavneho ucitela a ostatnych ma neprestaval udivovat a mierne som nevedela, ci aj ja sa mam k nemu spravat ako k sultanovi-vladce nas,slunce nase jasne-...ale je na mna velice mily a na nich dost prisny, tak kdo sa ma v tom vyznat..no potom sme vstupili do demilitarizovanej zony-to je zona pri severokorejskych hraniciach, kde sa da vojst len na specialne povolenie-tesne po rozdeleni patrila severnej korei-nas profesor tam ma znameho byvajuceho v jednej dedinke,tak sme povolenie lahsie ziskali. Hrali sme fotbal a isli k tomu znamemu do jednej z poslednych tradicnych dedin v Korei,boli vsetci prekvapeni, ze sa este niekde zije starym stylom.Na mna to posobilo ako taka modernejsia dedina, tak som nevedela zdielat dych historie, ktori sa vsetci tvarili ze na nich dycha.


Mali sme veceru vo velkej stodole.Na veceri nechybal pes, na obrazku byvaly pes v popredi, z ktoreho sa teraz v najhorucejsich dnoch pripravuje tradicne jedlo. O psovi som sa ale dozvedela po veceri. teda, mne z neho nedali a este bolo velmi tazke vymamit z nich informacie...niekdo mi povedal, ze to je pes, niekdo, ze to neni pes a niekdo , ze to neni normalny pes, ze to je iny druh, no... ale vzadu v klietke boli urasteni 3 hafani, mne celkom vyzerali ako normalne psy, ale neviem jaky to je druh, pes jedly, alebo co... Este bolo zaujimave, ze ked som zacala po veceri skladat veci zo stola, ako vsetci ostatni, tak ma nutili ist von a pridat sa k smotanke=ucitel + jeho znamy, u ktoreho sa to konalo. Ked som sa vzburila, ze co by som tam s nimi asi tak robila a ze predsa chcem pomoct, tak mi vysvetlili, ze ak chcem dodrziavat spravne tradicie, tak korejske dievcata v domacnosti pomahat nemozu. Do svadby vraj v domacnosti nerobia nic a potom po svadbe robia vsetko. To musi byt asi celkom sok...ale mozno vobec nie, tu su niektore veci uplne inac, ale vyzera, ze funguju vlastne rovnako dobre/(pripadne zle).
Po veceri sa vonku rozbalil kotuc akejsi celofanovej matrace ako z Filmarika a Filmusky, preniesli sa tam vselijake pochutiny a dlho sa pilo a konverzovalo. Vsetci boli rochu nervozni, lebo ked im nalieva ucitel , tak nemozu odmietnut (ja som sa dodrzovania tohto pravidla vzdala) a ucitel nalieval dost stedro, ale nakoniec to vsetci bez ujmy prezili a radostne sme odisli do domu,
kde sme spali a to sa mi velmi pacilo,ze som si mohla vyskusat ako v Korei normalne vyzera byt. Myslim, ze matematicko logicka funkcia na predstavu korejskeho bytu je logicka 1-nas byt.(...sledujem,ze 12 hodin v labe mi uz pomaly udiera na mozog...) V izbe, ktoru mi velice milo pridelili (ostatni spali vsetci spolu, teda ucitel samozrejme nie), by sa za vybavenie dalo pocitat linoleum a lampa. Inac nic. Neviem ako dlho by si tato izba udrzala tento stav,ak by spadala pod moje vlastnictvo..ale hrubym odhadom tomu davam 3 minuty. V tomto duchu bol zariadeny cely byt a je to udajne absolutne typicke pre korejske domacnosti. Jedine, kde je viac vybavenia je kuchyna. V obyvacke telka a gauc a v izbach maximalne skrina. Korejci sedavaju na zemi, takze ziaden stol ani stolicky neni potreba. Spi sa na takych presivanych hrubsich dekach, ktore su cez den poskladane v skrini.Zakryva sa takou lahsou prikrivkou a vankus je taky valcek plneny nejakymi drobnymi okruhlimi vecami. Dlho do noci sa gamblovalo, hral sa poker a nejaka tradicna korejska hra s kartickami, ale najvyssie vklady boli okolo 20 korun..zial, nikdo nemal moc sil mi vysvetlovat pravidla, takze som pomerne skoro odisla spat zaco som bola neskor vdacna...
O 6 rano ma zobudil dedinsky rozhlas, ktory ako naschval sidlil vo vedlajsej budove.Trikrat po sebe zopakoval rozpis dna, ktoremu som nastastie nerozumel a tak sa nemusela zapojit do planovanych spolocnych praci.
..Ranajkovali sme stiplavu polievku a ryzu a nasledne vyrazili smerom k hraniciam.najprv sme boli v tunely, ktory vedie do severnej korei. Po korejskej vojne kopal nejaky juhokorejsky rolnik na poli a vsimol si, ze zrazu ma ta zem uplne iny zvuk, zdalo sa mu to podozrive, tak to niekam isiel oznamit a proste zistili, ze severna korea kope tunel, aby zo zeme napadla juznu.Tak sa juhokorejci na ten tunel z boku napojili a prepadli tam tych severokorejcov.Tak v tom tunely sme boli.Bola to taky dlhy jaskynovity tunel pod zemou, ak by cloveknevedel o co ide, tak nic moc zaujimave, ale v ramci tych okolnosti to malo silu.
Nasledne tam bolo male muzejko s vecami, ktore nasli v tunely. No, uz vtedy mi zacalo byt toho vsetkeho nejako dost smutno. Proste, krajina sa bez vlastnej vole rozdeli a polovica naroda ma taku smolu, ze ostane pod jednou z najvacsich krutovlad na svete. No hrozne. Potom sme sa boli pozriet na severokorejsku hranicu z takej akoby vyhliadky..no, ostnate draty, proste hranica ,okolo vrchy, zase nic na pohlad zaujimave, ale ked si clovek predstavi, ze taky kusok,co clovek prejde za 5 minut, deli na cely zivot cloveka od slobody a nejakej nadeje...
tak to na mna dst dolahlo , navyse bolo asi 40 stupnov v tieni,tato cast je v lete najhorucejsia a v zime najstudenejsi a konali sa tu jedny z najkrutejsich bojov pocas korejskej vojny....no, nic pekne...ale urcite podstatne vediet
Nasledne sme sa uz iba zastavili v nejakej domackej restauracie na obed, mali tam ryby zijuce v takych kadiach a akvarkach a ked bolo treba nieco vylovili.Inac to bolo hned nad riekou, tak vraj vsetky tie ryby pochadzali odtial.
Po obede sa s nami ucitel rozlucil a mne daroval akysi strasne vzacny darcek. Tradicnu korejsku skrinku na sperky vykladanu perletou...
(bolo mi jasne, ze protesovat nema cenu, uz toboz nie vysvetlovat, ze ziadne sperky nevlastnim, tak som sa mu hlboko uklonila a podakovala) no a nasledne sme sli naspat do Seoulu, cesta trvala asi 3 a pol hodiny, tak som si aspon dobre pospala ....



V nedelu bol naozaj prijemny den, stretli sme sa s Japonkou Meg,
a isli najprv na trh Dongdaemun, ktory je jeden z najvacsich v Seoule, trh bol skvely, zivy a predavali vsetko mozne (vacsinou veci, ktorych pouzitie si u nas neviem predstavit: rucne vyrezavane peciatky, vejare, oblecenie pre babky vo velkosti cloveka,etc:), tetky sa predhanaju, ktora by ti ponukla nieco lepsie na jedenie..no fajn, len som nejako zabudla ranajkovat a nemala som vodu a opat 40stupnov, tak mi v jednu chvilu doslo, ze bud si cupnem, alebo odpadnem.Prvy druh pohybu som vyhodnotila ako prijemnejsi, tak som cupela v strede trhu a bolo mi velmi fajn, ale postavit sa neslo. Nakoniec mi Meg skocila pre vodu a dzus a tym ma zachranila od celodenneho cupenia pri stanku s podprsenkami. Inac kupila som si 5 podprseniek (podrobnejsie sme sa dostali len k podprsenkovemu sektoru trhu, ked mi doslo zle, inac neviem,jak by to pokracovalo, 12 vejarmi mozno). Kazda podprsenka stala 20 korun, takze to bol good deal. Inac jeden typ je uplne fajn a korejsky vhodny, lebo sa zavazuje okolo krku. Takze kdo chcete podprsenku, kupte si letenku do Korei..:)..nie , kdo chcete podprsenku, tak mi napiste, mozem tam este buduci tyzden skocit. Inac oblecenie v Korei, to je este samostatna kapitola, tak tu si nechapm na potom. Takze z trhu sme sli na obed-kimpap, mnam mnam a potom sme boli v obrovskom knihkupectve uplne napratanom ludmi..to ma prekvapilo, taketo knihkupectvo som este nevidela.Za prve teda obrovske, ale mas ludi a ludia si vezmu knizku, sadnu si do tureckeho sedu a citaju na zemi.
No a na zaver sme sli na ostrov na rieke Han,ktora je siroka ako dvakrat najsirsi Dunaj a na ostrove su 2 zastavky metra. Bolo tam kopec ludi sediacich na pobrezi a piknikujucich a vyzeralo to tak lakavo,ze sme sa museli pridat a rozpravali sme sa pri rieke az do noci.