Terve!:), tak je tu pokludna slnieckova nedela, a ja som si spomenula, ze prislubene fotky stale nikde, tak je vhodna chvila.
Vcera som hrala do pol 4, tak som dosla domov na uplnom usvite. Zobudila ma Lydia, ktora zacala bezohladne hrat na cello...asi o pol 4:), tak som jej to musela odpustit. Teraz su tu naozaj prekrasne dni, dlhe a slnecne asi minus 11.
Nejako sa mi nedari presvedcit sa, ze je to moj posledny mesiac, tak by som si ho mala spravne uzit. Miesto toho sa kazdy den sretavam s takymi drobnymi neprijemnostami akoze- no, uz nema cenu si kupovat dalsiu krabicu vlociek/kredit/zosit...uz aj tak odchadzam. Buhuu :(! A pritom je tu tak nadherne, uz som si skusala aj ako Pipi dlha pancucha dat na rozkaz, ze na to nemyslim a tesim sa...ale asi mi chyba sebadisciplina vypestovana Pancusiskom III.
Ja sa musim vsetkym dopredu ospravedlnit, ak by som nahodou nebola moc mila hned po prijazde, tak si zo mna urcite nic nerobte...pripadne ma strcte do mrazaku, kde budem nostalgicky spominat na krasne finske casy :). No dobre a teraz myslim, ze je ten spravny cas vyjadrit verejne STOP takymto myslienkam a zacat sa radovat na vas vsetkych a vychutnavat si mesiac ako sa len bude dat :)
Juu, ale este fotky.
Inac, aby som nezabudla finske novinky:
vcera som upiekla vlastnu pizzu, a bola vazne dobra... akesi vyssie mocnosti mavaju asi randevouz v nasej kuchyni.
A este mam novu macku, vola sa Matti, Katti!
A chcem ist do Tallinu, ale tak ktovie, ci bude vhodna chvilka.
A mam kazdy tyzden 2 hodiny husli:)
a na buducu nedelu napisat 4 eseje,
Tak a teraz slubena Laskias sunnuntaina:
Takze ono udajne som ja ten, kdo si pomylil sled udalosti a najprv sme sa isli sankovat!

Kopec bol ten co som objavila na prechadzke za slnkom, a je asi 20 minut od domu.
Zaujimavym rysom na sankovacke bolo, ze aj tie najmensie deticky, tak ako skupiny 15 rocnych chlapcov, vsetci cakaju, kym im v ceste nic nestoji, kym vsetci chodci dolepod kopcom neprejdu, kym sa spustia ostatni , co tam boli prvi , a az potom sa sankuju. Je to naozaj pozoruhodne, a pridava to tej sankovacke taky mily bezstarostny faktor.

A najprv s vervou hore:


Preteky s Georgom, ako si mozte povsimnut na ilustracnej fotografii, som ocividne vyhrala.... noo... v skutocnosti ...ehm...takmer vyhrala :)

Paivi, Georg a ich kamaratka Ina.

Juuuu, a potom do teplucka a zarobit cesto. Pulla su take kolaciky, ktore by som na slovenske pomery a hlavne babinkine pekacie majstrovstvo nazvala prinajlepsom: Sladke pecivo. Dava sa do nich kardamon, ktori Fini s oblubou pridavaju do prekvapujuceho poctu jedal a napojov. No, ale kedze na laskias sa pecu laskias pullat, plnia sa nasledne slahackou a jahodovym lekvarom a suu naozaj mnam!
Inac, tento sankovaci sviatok ma podporit rast a dobru urodu, takze ked sa ludia v minulosti spustali z kopca, tak kricali rozne riekanky. Udajne sa obsah neda doslova prelozit, ale si ho ani neviem uplne predstavit, kedze som kricala cosi v zmysle: Zelenaaa, trhaaaaj!
:)


alchymia cesta (Päivi)


takto vyzerali cerstve kolaciky, toto su pullat plnene cucoriedkami od Paivinych rodicov.


A vysledok.



Moikooo!