No teraz sa mi prihodila prezvlastna vec, moze to byt tym, ze uz naozaj dospievam a tak sa stavam nalezite zodpovednou (velmi mala pravdepodobnost), alebo som po tatinkovi zdedila mysticke vlastnosti (asi rovnako) alebo sa to stalo len tak bez odovodnenia. Teda, uprednostnila som ostatie doma a pisanie eseje pred zabavou!
Som z toho soku este stale mierne rozsrusena! Totizto, vcera uplynul mesiac od dna co uplynul deadline na napisanie spominanej eseje. Dnes som sa rozhodla, ze uz to takto dalej fakt nejde, a naozaj to napisem a tak som stravila den upratovanim v chladnicke , pranim ruksaku (vytiekla mi do nho stava z cesnakovej kyslej kapusty :))...mmm.... odteraz si moje doklady nebude chciet nikdo dlho prezerat :)... upratovanim v izbe, a dokonca aj citanim si emailov... A preto, ked uz sa zacalo sklanat k veceru a ja som pocitovala narastajuci tlak, ze by bolo asi fajn zacat, ma velmi potesil Niinin telefonat, ze v centre hra skvela folklorna skupina (dala mi vypocut 2 pesnicky do telefonu :) a ja som sa rozhodla ze oj! no taka skoda, ale co sa da robit, toto nesmiem vynechat. A aj som sa obliekla aj som odisla z domu a uz chcem sa pustit po hlavnej ulici k metru, zrazu nejaky vnutorny hlas vravi: Nina, Nina! Len ty pekne nikam nechod!
No a aj sa tak stalo, a terz aby som pisala esej. Uch. Ale aspon mozem cosi pripisat do blogu :)))
.

Tak zvysok len kratko: mame skvelu skolu teraz s velmi dobrym ucitelom - Vesa Seppala sa vola:) a predmet sa vola Statistical Description. Je to nadmieru zaujimave. Asi najlepsi ucitel co sme tu mali a to jeco povedat! Um na sa to prejavuje dokonca tym, ze doobeda ustavicne nemyslim na to, co si dam k obedu. (To vacsinou totiz robim. No co, ked mi chuti...) :) A inac som v sobotu bola s Georgom Paivi a kamaratkou Inou na ostrove Seurasaari, odkial budu aj fotky, nakoniec sme si opekali a bola som z toho miesta uuuuplne ocarena.

Vcera sme zasi mali prezentaciu slovenskych syrov. (Tretina osadenstva sa vyzbrojila dopredu enzymom laktazou :) a vsetkym velmi chutili. Najfotenejsim objektom bola parenica a akt jej odvinovania. :))) ja som sa na tom samozrejme vyborne zabavala, lebo vidiet ludi ujukat nad tvarom korbacikov a nad tym ako je ostiepok, udeny clovek nevidi kazdy den. :)

A este jedna nie moc vesela sprava: Michaela prisla , zbalila si veci a odisla. Mame Zimmer frei. Dufam, ze nie nadlho. Uz sa na nu boli pozriet Valerio a Guiseppe ..no, aj ja som ich videla prvy krat.... dvaja taliansky studenti music technology asi okolo 30 rokov. Nastastie sme obojstranne usudili, ze existuju harmonickejsie sposoby spolunazivania ako by bol tento.
:)


Tak idem, aspon vam este poviem nadpis tej strasidelnej eseje, nech sa mi ulavi: The Museum of Fine Arts Boston -Fleet Financial Group Sponsorship of Monet in the 20th Century.

Ulavilo sa mi :)
Veselo sa mavajte!